Časopis Quark
https://www.quark.sk

Krásny nový svet

Približné rozmiestnenie kontinentov počas triasu.

Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V siedmom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do triasu, počas ktorého sa planéta dostala pod nadvládu plazov.

Éra prvohôr, ktorá sa začala kambriom pred 541 miliónmi rokov, sa skončila takmer o tristo miliónov rokov neskôr, keď na konci permského obdobia nastala najväčšia kríza života na Zemi. V hromadnom vymieraní apokalyptických rozmerov vyhynulo 96 % morských druhov, polovica rastlín a dve tretiny suchozemských druhov stavovcov. Z trosiek prvohorných ekosystémov však vyrástol svet druhohôr obývaný celkom novou flórou a faunou.

V príbrežnom lovnom revíri pachypleurosaura (1) okrem rýb nechýbajú ani ceratitidné amonoidy (2) a raky rodu Pemphix (3).

Triasový skleník

Počas triasu naďalej existovala jediná superpevnina, kontinent Pangea. Pred asi 237 miliónmi rokov na rozhraní stredného a neskorého triasu dokonca dosiahla svoju najväčšiu rozlohu, a to v dôsledku nižšej úrovne hladiny svetového oceánu. Malo to veľký vplyv na celosvetovú klímu. Skorý trias bol jedným z najteplejších období v dejinách Zeme. Oba póly boli bez ľadu a podľa niektorých odhadov teplota povrchu morí v subtropickom pásme dosahovala až 38 °C. Na veľkej rozlohe Pangey sa vytvorilo extrémne klimatické členenie, pričom niektoré oblasti boli mimoriadne suché, zatiaľ čo iné ovplyvňovali monzúny. Napriek tomu bola väčšia časť kontinentu suchá. V skorom triase siahali suché oblasti možno až po 50° severnej a južnej zemepisnej šírky. Krátko po permotriasovej kataklizme Pangeu devastovali lesné požiare a skrápali kyslé dažde plné popola. Vegetácia prekonávala veľké vymieranie, ktorému za obeť padli v perme rozšírené glosopteridy. Niektorým plavúňorastom (napríklad z rodu Pleuromeia) však katastrofické zmeny prospievali. Nové vlny radiácie zažívali aj paprade, ihličnany a cykasy, ktoré vymieranie prežili. Vo všeobecnosti sa darilo najmä vegetácii prispôsobenej na suchšie podmienky. Objavilo sa veľa nových typov semenných rastlín, napríklad kaytónie, benetity, korystospermy a ginká.

Obnova morských ekosystémov

Shonisaurus bol najväčším ichtyosaurom svojej doby.

Úplné zotavenie morského života po katastrofe na konci permu trvalo niekoľko miliónov rokov. Medzi prvé formy, ktoré sa po vymieraní objavili, boli sinice vytvárajúce hubovité útvary zvané stromatolity typické pre obdobie pred kambriom. Na istý čas sa teda mohlo zdať, ako by život v mori musel začínať opäť odznova. Prežili však niektoré ramenonožce, amonoidy, lastúrniky aj ulitníky, z ktorých sa následnou diverzifikáciou vyprázdnené miesta v ekosystémoch opäť zaplnili. V triase zaznamenali veľký rozvoj ceratitidné amonoidy a spomedzi ostnatokožcov aj ľaliovky a ježovky. Objavili sa aj nové skupiny. Z tohto obdobia pochádzajú prvé ustrice, fyloceratidné amonity a z mäkkotelových sasaniek sa vyvinuli šesťlúčové koraly, ktoré sú ešte aj v súčasnosti významnými tvorcami útesov. V triase sa formuje nová evolučná fauna (pozri Quark 2/2019), tá moderná, ktorá moriam dominuje doteraz a ktorú v kľúčových úlohách v ekosystémoch zastupujú lastúrniky, ulitníky, kôrovce a kostnaté ryby.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 07/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Mgr. Matúš Hyžný, PhD.
Katedra geológie a paleontológie
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
Foto a ilustrácie autor

 

Komentáre