Časopis Quark
https://www.quark.sk

Krídlo meniace svoj tvar

NASA a MIT vyvinuli prototyp krídla, ktoré mení tvar bez potreby aktívnych riadiacich prvkov.

Najdôležitejšou časťou lietadla sú jeho nosné plochy, teda krídla. Výraz nosné plochy je výstižný, pretože sú to práve krídla, ktoré lietadlo vo vzduchu nesú a umožňujú mu letieť. Neexistuje však univerzálne krídlo, ktoré by tvarovo i konštrukčne vyhovovalo lietadlám rôzneho typu – od relatívne pomalých športových lietadiel cez veľké dopravné lietadlá až po vojenské stroje lietajúce vysokými rýchlosťami. Krídla musia lietadlu poskytnúť dostatočný vztlak na vzlet lietadla i na jeho let rôznou rýchlosťou, v rôznych výškach a napokon na bezpečné pristátie. Pre rôzne režimy letu by bolo potrebné mať krídla, ktorých aerodynamické charakteristiky by sa dali počas letu meniť, napríklad zmenou ich zakrivenia či tvaru profilu, tak, ako to robia so svojimi krídlami vtáky. Tieto schopnosti vtákov sa snažia konštruktéri nahradiť pohyblivými prvkami krídel. Pri vzlete a aj pri pristávaní sú zo zadnej časti krídel vysunuté klapky a z prednej časti tzv. sloty. Ideálne by bolo, keby sa krídlo dokázalo priebežne konfigurovať tak, aby malo optimálne aerodynamické a vztlakové vlastnosti pre každý režim letu. Unikátny prototyp krídla meniaceho svoj tvar vyvinula nedávno americká vesmírna agentúra NASA v spolupráci s odborníkmi z technickej univerzity MIT (Massachusetts Institute of Technology). Krídlo má rozpätie približne štyri metre a je poskladané z tisícok malých rovnakých elementov z pevného a ľahkého plastu, ktoré sú pospájané tenkými pojkami rôznej tuhosti. Nosný systém krídla je navrhnutý tak, že sa počas letu deformuje (prispôsobuje) do optimálneho tvaru pre daný režim. Tvorcovia tohto experimentálneho krídla považujú za jeho najväčšiu výhodu práve to, že celý systém automaticky reaguje na zmeny aerodynamickej záťaže, čiže pracuje pasívne, bez potreby aktívnych riadiacich prvkov.

RM
Foto NASA Ames Research Centre/Eli Gershenfeld

Komentáre