Obrana živočíchov pred predátormi má veľa podôb, pričom jej počiatky siahajú do pradávnej minulosti vývoja života na Zemi. Za primárne obranné mechanizmy, ktoré sa vyvinuli pri rôznych živočíšnych skupinách, možno označiť ich snahu splynúť s okolitým prostredím.
Takéto spôsoby maskovania, nazývané kryptické, sú bežné aj pri mnohých plazoch. Pestrú škálu kryptického sfarbenia by som chcel priblížiť na vzorke madagaskarských jašterov, ktoré sa na tomto izolovanom ostrove prispôsobili veľmi rozmanitým prírodným podmienkam.
Chameleóny
Najznámejšími zástupcami podradu jašterov (Sauria) na Madagaskare sú určite chameleóny, ktorých tu žije asi sedemdesiat druhov. Medzi najväčších zástupcov týchto bizarne vyzerajúcich živočíchov, ktoré sú známe rýchlou zmenou sfarbenia a ďalšími unikátnymi znakmi (uchopovací chvost, kliešťovito zrastené prsty, nezávisle pohyblivé oči, dlhý vystreľovací jazyk), patria dva druhy – chameleón Parsonov (Calumma parsonii) a chameleón Oustaletov (Furcifer oustaleti).
Najväčšie jedince dorastajú až do dĺžky 70 cm. Napriek svojim rozmerom dokážu splynúť s tunajšou zeleňou, takže necvičené oko ich obyčajne nespozoruje ani na pomerne krátku vzdialenosť. Presvedčil ma o tom najmä prvý z nich na konári stromu, no určite boli ešte lepšie maskované niektoré menšie druhy v nižšej bylinnej vegetácii. V pohorí Andringitra to bol napríklad chameleón trojpruhý (F. campani), v skalách pohoria Isalo zasa chameleón kobercový (F. lateralis) – samička tohto druhu rýchlo opustila vyhriatu ružovkastú pieskovcovú stenu, pričom si ešte nestihla prezliecť vhodnejší šat, aby splynula s okolitou vyprahnutou vegetáciou.
Treba zdôrazniť, že väčšina chameleónov využíva pomerne rýchle zmeny sfarbenia nielen na splynutie s okolitým prostredím, ale aj pri vzájomnej komunikácii. Hlavne medzi sebou bojujúce samce, resp. samce imponujúce samičkám dokážu ohúriť partnera neskutočne pestrými farbami. Túto schopnosť má aj slabšie pohlavie, výrazný je napríklad šat samíc, ktoré odmietajú návrhy samca na párenie.
Zmeny sfarbenia sa takmer nedočkáme pri najmenších chameleónoch z rodu Brookesia. Títo drobčekovia napodobňujú na zemi uschnuté listy a rozkladajúce sa drevo. Niektoré vylepšili maskovacie sfarbenie o rôzne výrastky, nad očami ich má napríklad B. superciliaris. V porovnaní s najmenším zástupcom rodu, B. nana, s dĺžkou tela do troch centimetrov, ide o trojnásobne väčší druh. Bez pomoci domorodého sprievodcu by sme ho v pralesnom šere určite nezbadali.
Felzumy
Medzi chovateľmi sú dobre známe aj ďalšie madagaskarské jaštery s dennou aktivitou – felzumy. To, že patria medzi denné gekóny, prezradia ich špecificky rozšírené konce prstov. Na ostrove žije niekoľko desiatok druhov týchto dobre sa šplhajúcich jašterov. Na rozdiel od hmyzožravých chameleónov si spestrujú jedálniček aj mäkkým ovocím a nektárom z kvetov.
Najväčším zástupcom rodu felzuma (Phelsuma), ktorý je viazaný na krovitú a stromovú vegetáciu, je felzuma madagaskarská (P. madagascariensis) s dĺžkou tela až 30 cm. Iba o trochu menšia je felzuma Standingova (P. standingi), ďalší zástupcovia tohto rodu dosahujú obyčajne veľkosť od 10 do 15 cm. Takmer pri všetkých felzumách prevláda zelené sfarbenie, vďaka ktorému výborne splývajú s pralesnou vegetáciou. Nápadnejšie sú len vtedy, keď odpočívajú na suchom liste alebo bambusovom steble.
Pri viacerých druhoch nachádzame na rôznych častiach tela (hlava, chrbát, končatiny) druhovo špecifické červenkasté škvrny. Typické sú napríklad pri felzume pruhovanej – trojpásej (P. lineata), inak ich má usporiadané felzuma škvrnitá (P. quadriocellata), nazývaná aj pávia. Chýbajú felzume Standingovej, ktorá má na zelenkastom podklade čierne mramorovanie, felzume Barbourovej (P. barbouri) a niektorým ďalším druhom.
Text a foto RNDr. Jozef Májsky