- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Milan Rastislav Štefánik

Očarilo ho Slnko

Tento rok si v kalendári významných osobností pripomíname 100 rokov od smrti významného Slováka Milana Rastislava Štefánika, spoluzakladateľa ČSR, generála, diplomata, humanistu a vedca astronóma.

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách. Po ukončení strednej školy sa rozhodol študovať stavebné inžinierstvo v Prahe, ale nenašiel v ňom uspokojenie. Odišiel z techniky a na Karlovej univerzite sa zapísal na astronómiu, ktorej bol verný celý život.

Žiak slávneho hvezdára
Vysokoškolské štúdium zavŕšil dizertačnou prácou Nové hviezdy z doby predtychonovej a Nová Cassiopea. V roku 1904 odišiel do Paríža, kde sa na odporúčanie priateľov stal žiakom a neskôr spolupracovníkom významného profesora Jula Janssena v observatóriu v Meudone pri Paríži. Štefánik ho upútal. Zaujala ho jeho vynaliezavosť, technické nadanie, oduševnenie a chuť pracovať.
Ako pracovník meudonskej hvezdárne skonštruoval v roku 1906 spektroheliograf. J. Janssen predstavil Štefánikove práce akadémii, kde sa stretli s priaznivým prijatím, postupne aj v parížskych vedeckých a spoločenských kruhoch.
M. R. Štefánik uskutočnil viacero výstupov na Mont Blanc, kde robil výskumy aj počas zatmenia Slnka. Výsledky výskumov uverejnil v prácach Štúdium telurických čiar a Fotografické štúdie telurických čiar v infračervenom spektre. Tieto práce znamenajú nesporný prínos v oblasti astrofyziky, najmä solárnej fyziky. Zatmenie Slnka pozoroval aj v Španielsku. Tento výskum je spracovaný v správe Spektroskopické skúmanie počas zatmenia Slnka 30. augusta v Alcosébre.
V roku 1909 odcestoval Štefánik do severnej Afriky (Alžírsko, Tunisko), kde vo svojich výskumoch pokračoval.

Aj napriek mračnám
Na začiatku roka 1910 sa Štefánikovi naskytla nová možnosť pozorovať Halleyho kométu na Tahiti. V tomto raji strávil desať mesiacov. Zakladal tam meteorologické stanice a starostlivo sa pripravoval na pozorovanie preletu Halleyho kométy, no práve v ten deň sa nebo zatiahlo. Tento neúspech si Štefánik vynahradil 28. apríla 1911 pri pozorovaní úplného zatmenia Slnka na ostrove Vava‘u v juhozápadnom Pacifiku. Jeho meno opäť zažiarilo na vedeckom nebi, dostalo sa mu ocenenia od francúzskej Akadémie vied.
Štefánikovým životným záujmom boli zatmenia Slnka. Dňa 24. augusta 1912 odišiel pozorovať tento jav do Brazílie. Tamojší hvezdári mu vybrali na pozorovanie miesto vzdialené tri kilometre od hvezdárne v Passa Quatro vo federálnom štáte Minas Gerais. Doprava a inštalovanie desať metrov dlhého a asi 2 000 kilogramov ťažkého ďalekohľadu sa nezaobišli bez starostí. Cenné prístroje sa museli opatrne prekladať a posledný úsek cesty ich prepravovali na vozoch ťahaných volmi. Ďalekohľad navyše potreboval betónový podstavec.
Deň pred zatmením prišla do tábora hvezdárov správa, že k nim cestuje prezident štátu. Hoci v čase zatmenia celý deň pršalo a obloha bola zatiahnutá, Štefánikovi sa napriek tomu podarilo dosiahnuť určité výsledky – pomocou farebných filtrov zistil, že pred úplným zatmením slnečné svetlo nezmizlo odrazu, ale jednotlivé spektrálne farby sa strácali postupne. Po skončení zatmenia sa tieto farby znovu objavovali jedna po druhej tak, ako pred ním zanikali. Keď Mesiac zakryl Slnko, odrazu sa asi na dve sekundy zotmelo, mračná zožltli a krajina sa sfarbila do siva.

Francúz kvôli vede
Takéto pozorovania si vyžadovali finančné náklady. Keďže francúzska vláda podporovala výskumy iba francúzskych občanov, Štefánik požiadal o francúzske štátne občianstvo. To získal v roku 1912.
Takmer celý rok 1913 sa Štefánik usiloval získať záujem oficiálnych francúzskych inštitúcií o dobudovanie tahitskej hvezdárne, pričom zdôrazňoval význam meteorologickej služby v Oceánii pre plavbu francúzskych lodí.
Jeho vedeckú prácu prerušila prvá svetová vojna. V januári 1915 ho prijali do armády ako letca, prieskumného pilota. V hodnostiach rýchlo postupoval, až sa stal brigádnym generálom a rytierom Čestnej légie. Do francúzskeho vojenského letectva zaviedol meteorologickú službu.
Štefánik skoro spoznal, že sa otvára nová kapitola – rozbitie nenávidenej monarchie. Zapojil sa do príprav vytvorenia Česko-Slovenskej republiky. Pri návrate lietadlom z Talianska do vlasti 4. mája 1919 pri Ivanke pri Dunaji havaroval a haváriu neprežil.

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora

Komentáre