Praha je unikátne miesto na križovatke stáročí, ktoré sa môže pýšiť bohatou históriou vedy a techniky. Pred 110 rokmi génius Albert Einstein začal v Prahe tvoriť svoju všeobecnú teóriu relativity. Technický zázrak, geniálny prístroj, ktorý už viac ako 610 rokov udivuje svet, je Pražský orloj.
Slávny Pražský orloj na Staromestskej radnici v srdci Prahy je najstarším funkčným orlojom na svete. Dominuje mu astronomický ciferník a pod ním kalendárna tabuľa. Na ciferníku možno prečítať rôzne časy, astronomický cyklus, polohu Slnka a ktorým súhvezdím zvieratníka práve prechádza, polohu Mesiaca nad horizontom alebo pod ním, jeho fázy a postavenie vzhľadom na Slnko.
Z kalendárnej tabule možno odpočítať aktuálny mesiac, deň a nepohyblivé sviatky kresťanského kalendára. Každú celú hodinu orloj oživí fascinujúce divadlo pochodujúcich 12 apoštolov a pohyblivých sôch po jeho okrajoch, aby všetko ukončil zvuk zvonu na vrchole veže. Snáď nikde na svete nečakajú také veľké davy ľudí na pomerne krátke predstavenie.
Einstein v Prahe
Podobnou senzáciou a verejnou udalosťou bol aj príchod Alberta Einsteina do Prahy, keď v roku 1911 prijal miesto profesora na pražskej Nemeckej univerzite. Prvýkrát v živote dosiahol hodnosť riadneho profesora a mohol sa venovať výhradne vedeckej práci a v čase pražského pobytu najmä položeniu základov všeobecnej teórie relativity. Nakoniec tu pôsobil iba tri semestre. Aj vďaka jeho priateľskej spolupráci s výborným matematikom Georgom Alexandrom Pickom však nešlo o nevýznamnú epizódu jeho života. Počas pražského obdobia vzniklo 11 Einsteinových publikácií, z ktorých šesť sa venovalo teórii relativity a gravitácie.
Einstein pôsobil na Ústave teoretickej fyziky na ulici Viničná. Zaujímavosťou je jeho výrok prednesený údajne pri pohľade z univerzitnej pracovne do záhrady ústavu pre duševne chorých: To sú blázni, ktorí sa nezaoberajú teóriou relativity.
Einstein býval v Prahe s manželkou Milevou Marićovou a dvomi synmi v novopostavenom dome na Třebízského ulici (teraz Lesnická ulica 7 na Smíchove). V jednom liste sa zmienil o pohľade z balkóna na Vltavu. Na pracovisko dochádzal pešo cez Palackého most, často v sprievode kolegov alebo študentov.
Einstein sa v Prahe venoval aj spoločenskému životu. Okrem hudobného krúžku komorného kvarteta a kruhu Moritza Winternitza navštevoval tiež filozofické krúžky v kaviarni Louvre na Národnej triede a v salóne Berty Fantovej v dome U jednorožca na Staromestskom námestí. Tu sa zoznámil s pražskými židovskými intelektuálmi Franzom Kafkom, Maxom Brodom a ďalšími.
Jeho pražský pobyt pripomína niekoľko pamätných tabúľ – na dome, kde býval, na dome U jednorožca, ktorý navštevoval, a v budove univerzity na ulici Viničná 7, kde pracoval.
Raj techniky
Tým je v Prahe nepochybne Národné technické múzeum (NTM) v budove na kopci Letná. Ide o najväčšiu českú inštitúciu špecializovanú na múzejné exponáty technického charakteru, ktorá má v správe 76 000 zbierkových predmetov. Stáročia technického dôvtipu predstavuje NTM v 15 stálych expozíciách: Doprava, Astronómia, Tlačiarstvo, Architektúra, staviteľstvo a dizajn, Chémia okolo nás, Meranie času, Interkamera, Fotografický ateliér, Technika hrou, Technika v domácnosti, Televízne štúdio či expozície súvisiace s baníckou a hutníckou tematikou.
Najväčšiu pozornosť návštevníkov múzea púta expozícia histórie dopravy v tzv. dopravnej hale, ktorá je venovaná pamiatke priekopníkov na zemi, vo vode i vo vzduchu. V samostatných príbehoch ukazuje historický vývoj automobilovej, motocyklistickej, cyklistickej, leteckej a lodnej dopravy a v kratších exkurzoch aj úseky z dejín železničnej dopravy a vývoja hasičskej techniky na území Česka. Návštevník tu môže obdivovať napríklad prvý československý automobil, vozidlo NW President z roku 1898 alebo lietadlo Kašpar JK, na ktorom v roku 1911 vykonal Jan Kašpar prvý diaľkový let v dejinách českého letectva. Za pozornosť stojí aj automobil Tatra 80 prezidenta T. G. Masaryka a z leteckej zbierky stíhacie lietadlo Supermarine Spitfire LF Mk.IX či plynový balón Praha.
Prvá časť expozície Astronómia popisuje vývoj astronómie a predstavuje jej významné medzníky. Najstarším predmetom zbierkového fondu je meteorit nájdený v Argentíne na území Campo del Cielo, kam dopadol pred 5 000 rokmi. Druhá časť ukazuje v šiestich tematických častiach prístroje používané v astronómii v rôznych historických obdobiach od 15. do 20. storočia. Ťažisko prezentácie je situované do 16. až 17. storočia, keď v Prahe, sídelnom meste cisára Rudolfa II., pracovali najvýznamnejší astronómovia svojej doby – Tycho Brahe a Johannes Kepler. Aj 18. storočie s armilárnymi sférami, meracími prístrojmi, glóbusmi, slnečnými hodinami a ďalšími predmetmi dáva nahliadnuť do podivuhodného sveta astronómov, geometrov, kartografov a počtárov, ale aj navigátorov lodí.
R
Foto L. Kralovičová