Počas svojho života patril k najpoprednejším a najzaslúžilejším lekárom Uhorska, mal významný podiel na reforme lekárskeho štúdia na budapeštianskej univerzite, ako aj na úpravách verejného zdravotníctva. Ako lekár a univerzitný profesor vydal viacero pozoruhodných publikácií a niekoľko učebníc fyziológie.
Michal Ignác Lenhossek sa narodil 11. mája 1773 v Bratislave. Po maturite absolvoval filozofický kurz na Kráľovskej akadémii v Bratislave a potom študoval na lekárskej fakulte v Budíne. Štúdium medicíny skončil vo Viedni, kde v roku 1799 dosiahol hodnosť doktora medicíny. Po promócii sa stal hlavným lekárom Ostrihomskej stolice. V roku 1804 vydal v nemčine prvé dielo Rozprava o náruživostiach a pocitových afektoch ako príčinách a lieku chorôb. Podrobne sa v ňom zaoberal pôsobením duševných stavov na zdravie človeka. V roku 1808 sa stal riadnym profesorom lekárskej fakulty univerzity v Budapešti. Dvakrát bol dekanom a v rokoch 1817 – 1818 rektorom univerzity. Neskôr pôsobil na lekárskej fakulte vo Viedni, kde bol vedúcim katedry fyziológie. Po piatich rokoch sa opäť vrátil do Pešti, kde sa stal riaditeľom lekárskej fakulty, krajinským protomedikom, radcom Miestodržiteľskej rady. V tom období sa venoval intenzívnej publikačnej činnosti a vynikol aj ako organizátor verejného zdravotníctva v celom Uhorsku.
Jeho mimoriadnym schopnostiam a nevšednej aktivite sa dostalo primerane vysokého spoločenského a odborného ocenenia. V roku 1808 dostal titul šľachtica, švédsky kráľ ho vymenoval za rytiera rodu Wasa a 21 významných vedeckých lekárskych spoločností mu udelilo diplomy a uznania na zásluhy v oblasti verejného zdravotníctva, medzi nimi Francúzska akadémia vied a Francúzska akadémia medicíny v Paríži, medicínska akadémia v Neapole, Petrohrade, vo Vilne a v Berlíne. Významné lekárske spoločnosti v Prahe, Göttingene, Bonne, Turíne, Padove a Bologni ho vyznamenali členstvom. Zomrel v Budapešti vo veku 66 rokov.
Z jeho prác spomeňme Krátky úvod do fyziológie, učebnicu fyziológie Physiologia generalis, Physiologia specialis a základy fyziológie ľudského organizmu.
Obrovskú prácu odviedol M. I. Lenhossek vo verejnom zdravotníctve. Považujú ho za zakladateľa profylaxie proti kiahňam v Uhorsku a jeho kniha bola podnetom na povinné očkovanie proti tejto chorobe. Vydal aj prácu o šarlachu s praktickými radami na jeho liečenie. V roku 1828 vydal všeobecné nariadenie pre laických obhliadačov mŕtvol s presnými inštrukciami lekárskeho i administratívneho charakteru, neskôr vydal takéto predpisy a inštrukcie pre lekárov a chirurgov. Kniha vyšla v nemeckom a maďarskom preklade. Vydal tiež úradný predpis o cenách liekov. Traktát o správnej výžive ako najlepšej ochrane zdravia (1830) bol vlastne vynikajúcou prednáškou pre študentov medicíny a zdôrazňoval najmä zachovanie striedmosti. Keď vypukla v Uhorsku cholera (1831), napísal krátku, ale výstižnú štúdiu o tejto nebezpečnej chorobe: Správa o ochrane proti východnej cholere. Preložili ju do slovenčiny, maďarčiny, nemčiny a taliančiny. V roku 1836 vydal po latinsky inštrukcie proti moru dobytka a iným infekčným chorobám. Na sklonku života uverejnil rozsiahlu prácu o besnote u zvierat i ľudí. Tretiu časť knihy s názvom Opatrenia proti besnote vydali vo všetkých jazykoch Uhorska.
Okrem kníh publikoval aj desiatky odborných článkov v rakúskych a maďarských medicínskych časopisoch (uvádza ich Bibliografia prírodných, lekárskych a technických vied na Slovensku do roku 1850.)
JD