- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Milan Michal Harminc

Nestor slovenskej architektúry

Začiatkom októbra si pripomíname 150 rokov od narodenia vynikajúceho slovenského architekta a staviteľa Milana Michala Harminca.

Milan Michal Harminc sa narodil 7. októbra 1869 v rodine slovenského murára vo Vojvodine v obci Kulpin. Základnú školu navštevoval vo svojom rodisku. Potom študoval v nemeckej škole v Bulkese a na nemeckej obchodnej akadémii v Novom Sade. Staviteľskú skúšku zložil v roku 1908. Ako projektant a kreslič pracoval pre viacerých významných architektov tých čias. Napokon sa stal majiteľom projekčnej a staviteľskej kancelárie v Budapešti, neskôr v Liptovskom Mikuláši. Od roku 1918 pôsobil ako architekt v Bratislave, kde ako 65-ročný 5. júla 1964 zomrel.

Od Dunaja po Tatry 
Tvorivá činnosť Milana Michala Harminca sa začala v Budapešti hlavne v ateliéri profesora Alberta Schikedanza, a to pri spolupráci na dôležitých projektoch pre  uhorské miléniové oslavy. Vytvoril pamätníky v Budapešti a v obci Mücsarnok, ktorá je teraz súčasťou maďarskej metropoly.
Na Slovensku sa začína jeho intenzívna činnosť realizáciou víťazného súťažného návrhu budovy Slovenského národného múzea v Martine (1905 – 1908). Tento projekt bol jeho diplomovou prácou na získanie kvalifikácie a titulu staviteľa. Projekt má jasné dispozičné usporiadanie s pracovnými priestormi vrátane knižnice a čitárne na prízemí a muzeálnymi výstavnými priestormi na poschodí.

Kostol Narodenia Panny Márie v Novoti, foto wikipédia

V období pred prvou svetovou vojnou sa stretávame s jeho návrhmi na peňažné ústavy Tatra banky v Martine, v Novom Meste nad Váhom, Vrbovom a v Bratislave. V tom istom období však projektoval aj secesne poňaté vily JUDr. Emila Miroslava Stodolu v Liptovskom Mikuláši a Jána Kohúta v Martine, ako aj romanticky poňaté kostoly – evanjelický v Pribyline, katolícky v Černovej a ďalšie. V roku 1917 vytvoril mimoriadne veľký projekt klimatického sanatória v Novom Smokovci – bývalé Szontághovo sanatórium. Projekt je riešený ako päťposchodová budova s terasovite ustupujúcimi balkónmi a pôsobí moderne a funkčne. Dokončili ho až v roku 1925.
Monumentalitou sú poznačené najvýznamnejšie Harmincove diela tohto obdobia – bratislavské Zemedelské, teraz Slovenské národné múzeum, ktorého budova má 37 výstavných miestností a ktorá je aj v súčasnosti najväčšou múzejnou budovou na Slovensku. Podieľal sa aj na prestavbe a výstavbe hotela Carlton-Savoy v Bratislave.

Orientácia na Európu
V dvadsiatych rokoch sa jeho projekty postupne zjednodušovali. V rokoch 1929 a 1930 to dokumentovala stavba evanjelického kostola v Bratislave, ktorú tvorili proporčne výrazne členené kubické bloky bez historizujúcich článkov alebo detailov. Pri tomto kostole postavili nájomný dom a internát.
Do tohto obdobia (1930) patrí aj realizácia Domova speváckeho zboru slovenských učiteľov v Trenčianskych Tepliciach.
V povojnovej tvorbe sa výrazne oslobodil od pseudohistorických a secesných vplyvov a zväčša sa orientoval na európsku architektúru.

Hlavná budova SNM v Bratislave, foto wikipédia/Wizzard

Jeho návrh vyhral v súťaži na sídlisko Oravská dedina pre vysťahovalcov z dedín zatopených vodami Oravskej priehrady. Vznikla pri Trnave na Kopánke. V roku 1941 postavili v prvej etape 28 usadlostí.
Poslednou stavbou, ktorú navrhol Milan M. Harminc, bola budova vojenského tuberkulózneho sanatória v Novej Polianke, ktorá nadväzovala na tatranské sanatóriá s priebežnými loggiami.

Širšie aktivity
Milan M. Harminc nebol iba staviteľom a architektom, ale ešte počas svojho pôsobenia v Budapešti aktívne spolupracoval na vydávaní slovenských časopisov Slovenský denník a Slovenský týždenník. Zaujímal sa aj o slovenský spevokol a divadelné krúžky a podporoval výstavy mladých slovenských výtvarných umelcov a študentov.
Za svojho života vypracoval projekty na viac ako tristo budov v Európe, z čoho bolo 171 na Slovensku. Postavil 108 kostolov a chrámov.
Svojou húževnatosťou spojenou s talentom a vôľou po vzdelaní sa prepracoval od robotníckych zamestnaní cez remeselnícke a staviteľské skúšky do postavenia uznávaného nestora slovenskej architektúry.

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora