Súčasné polovodičové počítače zvládnu asi jednu miliardu operácií za sekundu. Medzinárodný tím vedcov pod vedením Ruperta Hubera z univerzity v nemeckom Regensburgu uskutočnil experiment, ktorý by mohol urobiť počítače ešte miliónkrát rýchlejšie. Vedci pôsobili impulzmi infračerveného lasera na materiál z volfrámu a selénu, ktorého atómy sú usporiadané do šesťuholníkovej štruktúry ako včelí plást. To umožnilo, že kremíkový čip menil stavy 0 a 1 rovnako ako v bežnom procesore, lež miliónkrát rýchlejšie. Spôsobila to práve 6-uholníková štruktúra, ktorá vytvára špecifické dráhy elektrónov, nazývaných pseudospiny. Dve dráhy pseudospinu zodpovedajú stavu 1 a 0. Extrémne rýchle impulzy infračerveného lasera pôsobili na elektróny, čoho dôsledkom prvý impulz nastavil elektróny na jednu dráhu pseudospinu a ďalší impulz s inou orientáciou infračerveného svetla ich prestavil na druhú dráhu. Počítač by teoreticky mohol považovať tieto stavy elektrónov za bity 1 a 0. Neskutočne rýchle zmeny stavu medzi 0 a 1 a naopak sú záležitosť výpočtovej techniky. Vedci hovoria o možnosti, že mriežka týchto materiálov by sa dala použiť na kvantové počítače pracujúce pri izbovej teplote. Väčšina existujúcich kvantových počítačov totiž vyžaduje ochladenie takmer na absolútnu nulu. Treba si však uvedomiť, že výskumníci v skutočnosti nevykonávali nijaké kvantové operácie, ale len uskutočnili prepínanie medzi 0 a 1, takže myšlienka kvantového počítača fungujúceho pri izbovej teplote je ešte číra teória.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.