Musíte byť dobre podkutí v chémii na to, aby ste sa nepozastavili nad tvrdením, že ľad je minerál. Je to skutočne tak, aj keď v mineralogických príručkách sa o ľade nedozviete buď nič, alebo len veľmi málo. Najjednoduchšia definícia spomenutého minerálu – teda ľadu – hovorí, že ľad je zmrznutá voda.
Môžeme to vyjadriť aj tak, že ľad je pevné skupenstvo vody skryštalizovanej v hexagonálnej sústave. Pri normálnom atmosférickom tlaku voda pri ochladzovaní zamŕza na ľad pri teplote 0 stupňov Celzia (túto teplotu nazývame aj bod mrazu) – a pri tejto teplote sa ohrievaný ľad začne topiť.
V našich zemepisných šírkach sa snáď nenájde človek, ktorý by neprišiel do styku s ľadom v niektorej jeho forme: v zime obdivujeme krajinu pokrytú snehom, ktorého vločky sú tvorené kryštálikmi ľadu, menej už obdivujeme ľadovú pokrývku (námrazu) na cestách a chodníkoch a veľa škody môžu narobiť počas búrok padajúce krúpy. Ľad máme obvykle – v zime i v lete – aj doma, a to v mraziacom priečinku chladničky, resp. v mrazničke. Jednou zo zaujímavých vlastností ľadu je jeho polymorfia, čiže schopnosť kryštalizovať v rôznych kryštálových formách – konkrétna forma polymorfnej látky sa nazýva polymorf.
Polymorfy ľadu vznikajú v závislosti od tlaku a teploty a majú veľmi odlišné vlastnosti, pričom ich body topenia sa môžu líšiť až o niekoľko sto stupňov. Znie až neuveriteľne, že ľad sa môže vyskytovať až v 19 rôznych polymorfných varietách označených rímskymi číslicami. Všetok prírodný ľad, ktorý máme na Zemi, je označený ako ľad I (číta sa to ľad jeden). Výnimkou sú malé množstvá ľadu vyrobeného v laboratórnych podmienkach za rôznych fyzikálnych podmienok. Veľmi úspešným hľadačom nových foriem ľadu je univerzita v rakúskom Innsbrucku, ktorej tím sa výskumu ľadu venuje od 80. rokov minulého storočia. Odvtedy rakúski vedci objavili – v podstate vyrobili – štyri nové kryštalické a dve amorfné formy ľadu. Naposledy dokázal rakúsky tím pripraviť ďalšiu novú formu ľadu pred tromi rokmi. Ide o ľad XIX (čiže ľad devätnásť), ktorý sa vyznačoval znakmi usporiadanosti, ale tím nebol schopný dokonale objasniť jeho štruktúru. Podarilo sa to až nedávno meraniami v anglickom Rutherfordovom-Appletonovom laboratóriu, ktoré disponuje neutrónovým difraktometrom s veľmi vysokou citlivosťou. Je teda celkom možné, že ľad nám ešte neukázal všetky svoje tváre.
RM, foto Uni Innsbruck