Vedci získali nové informácie o živote veľrýb pomocou záznamníkov upevnených na ich tele.
Cicavce z radu veľrýb (veľryby nepatria medzi ryby), napríklad delfíny, vorvane a vráskavce, patria medzi najväčšie živočíchy na našej Zemi. Vráskavec obrovský, ktorý dosahuje hmotnosť až 180 ton, je dokonca považovaný za najťažšieho živočícha všetkých čias. Napriek tomu, že veľryby plávajú v oceánoch už približne 50 miliónov rokov (predtým žili na súši), o ich spôsobe života a putovaniach vo vode toho ešte vždy vieme pomerne málo. O podstatné rozšírenie poznatkov o veľrybách sa postarali vedci z Ústavu morských cicavcov, patriaceho pod Oregonskú štátnu univerzitu (USA). Tí nedávno uverejnili vo vedeckom časopise Ecology and Evolution štúdiu, prezentujúcu nové informácie o živote veľrýb, získané pomocou špeciálnych minizáznamníkov, upevnených na ich tele. Tieto záznamníky zbierajú údaje o pohybe veľrýb, o hĺbke ich ponárania sa i dĺžke pobytu pod vodou. Snímače snímajú aj orientáciu tela veľrýb, teplotu vody a intenzitu svetla v príslušnej hĺbke. Medzi zaujímavé poznatky, zistené pomocou unikátnych miniatúrnych záznamníkov, patrí napríklad aj to, že vorvane obrovské sa dokážu ponoriť do hĺbky tisíc metrov a zotrvať v tejto hĺbke až 75 minút. Výskum tiež ukázal, že tzv. bezzubé veľryby si v lete hľadajú potravu prevažne v jednej oblasti a až po vyčerpaní potravy v tejto oblasti sa presunú inam. Záznamník na tele veľrýb zaznamenáva údaje každú sekundu, a to po dobu až sedem týždňov. Potom sa automaticky oddelí od tela veľryby a vypláva na povrch, kde ho treba nájsť. Ide síce o povestné hľadanie ihly v kope sena, ale vďaka tomu, že plávajúci záznamník vysiela presný polohový signál GPS a blikajú na ňom LED svetlá, jeho nájdenie je pomerne jednoduché.
RM