Môžeme si to vyžehliť

Niekto žehlí rád, niekto žehlenie berie ako nutné zlo. Tak či onak – azda niet domácnosti bez žehličky.

Princíp žehlenia spočíva v tom, že vplyvom teploty sa uvoľňujú väzby v molekulách polymérov tvoriacich vlákna tkaniny. Keď sú vlákna horúce, pod tlakom žehličky sa narovnávajú a po ochladení si uchovávajú svoj tvar. Začiatok dejín žehličky sa však nespája s teplom. Prvé žehličky boli studené, oblečenie doslova len hladili. V Kórei sa látka položila na rovnú dosku a ženy udierali po látke dvoma paličkami, a tak ju vyrovnávali. V starovekom Egypte sa studené žehličky vyrábali z kostí, dreva a iných prírodných materiálov, no sú náznaky, že už tu sa začali používať rozpálené bronzové platne. Približne dvesto rokov pred naším letopočtom začali Číňania nahrievať svoje žehličky, ktoré boli z medi alebo z bronzu. Spodnú časť nahrievali horúcim pieskom alebo uhlím. V Európe sa na dokonalo vyžehlený odev začal klásť dôraz asi od 15. storočia. Žehlilo sa pomocou ťažkého plochého železa s držadlom, ktoré sa najprv muselo nahriať v ohni či na peci. Spôsobovalo to však problémy – keď sa žehlička, ktorá vážila aj osem kilogramov, prehriala, mohla spáliť šaty, na druhej strane rýchlo chladla, takže sa dalo žehliť len pár minút. Neskôr však vznikli praktickejšie, duté žehličky, ktoré sa napĺňali žeravými uhlíkmi či horúcou vodou. Tiež to nebola výhra, pretože zapáchali a uhoľný prach neraz zašpinil bielizeň. O niečo dokonalejšie boli liehové žehličky, ktoré nezanechávali sadze, nezapáchali a boli vhodné na všetky druhy bielizne. Vložkové žehličky rôznych typov a tvarov boli rozšírené po celej Európe, na území Rakúsko-Uhorska sa vyrábali väčšinou z mosadze. V roku 1871 prišla Mary Florence Pottová s nápadom, ktorý si dala aj patentovať. Železná nahrievacia žehlička s odnímateľným držadlom umožňovala žehliť komfortne a rýchlo. Ak platňa ochladla, stačilo prehodiť rúčku na druhú platňu. Najmä v mestách sa čoskoro začali objavovať aj plynové žehličky. Všetky dovtedajšie problémy so žehličkami odstránil newyorský vynálezca Henry W. Seeley, keď v roku 1882 vymyslel prvú praktickú elektrickú žehličku. Vnútri mala drôty s vysokým odporom, ktoré sa pri prechode prúdu zohrievali. Elektrickú žehličku predviedli na svetovej výstave vo Viedni v roku 1883. V roku 1926 chemická čistiareň spoločnosti Eldec Company v New Yorku vyrobila prvú naparovaciu žehličku a v roku 1938 vynašiel Američan E. Schneyer naparovaciu žehličku s termostatom čiže kontrolným teplomerom. Práve Schneyerova žehlička dala základ aj tým súčasným.

R