Niektoré pavúky bežne sa vyskytujúce v domoch Severnej Ameriky sa vyhýbajú budovaniu svojich sietí v miestnostiach, v ktorých nedávno prebývali európske ohnivé mravce Myrmica rubra. V článku publikovanom v Royal Society Open Science výskumníci uvádzajú, že mravce po sebe pravdepodobne zanechávajú chemické stopy. Tie by mohli pavúkom signalizovať nebezpečenstvo, pretože tieto mravce si občas na pavúkoch pochutnajú. Reakcia naznačuje, že tento hmyz by mohol byť zdrojom prírodných chemikálií odpudzujúcich pavúky.
Mnoho ľudí sa pavúkov bojí a na trhu nie je nič, čo by spoľahlivo udržalo pavúky mimo ich dosahu, hovorí Andreas Fischer, arachnológ na kanadskej Simon Fraser University v Burnaby. A. Fischer a jeho kolegovia umiestnili pavúky snovačky domácej (Steatoda grossa) v sklených nádobách s troma spojenými časťami. Pravdepodobnosť, že by sa pavúky usadili v častiach, ktoré predtým hostili európske ohnivé mravce, bola oveľa menšia. Aj ďalšie druhy pavúkov – snovačka jedovatá (Latrodectus hesperus), križiak obyčajný (Araneus diadematus) a kútnik stepný (Eratigena agrestis) mali averziu k bývalým miestam výskytu ohnivých mravcov.
Zistenia sú vzrušujúce, ale nie sú použiteľné, poznamenal A. Fischer, a dúfam, že si ľudia nedonesú do záhrady európske ohnivé mravce, aby sa zbavili pavúkov. Tieto mravce sú agresívne škodce s páliacimi uhryznutiami a je ťažké zbaviť sa ich. Ďalší druh ohnivého mravca Solenopsis invicta, prirodzený pre Južnú Ameriku, patrí medzi invázne druhy, ktoré narobia najviac škôd na svete. Tím plánuje presne určiť, ktoré chemikálie vystrašili pavúky a prísť na to, ako by bolo možné vyrábať ich v laboratóriu. Potom sa výskumníci budú chcieť ešte uistiť, či potenciálny repelent proti pavúkom nie je toxický, alebo či zároveň nefunguje ako lákadlo pre mravce.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP