- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Múzeum bieleho zlata

Ponaučenie z rozprávky o tom, že soľ je nad zlato, pozná azda každé dieťa. O tom, ako sa biele zlato v minulosti získavalo z útrob zeme a upravovalo do podoby kuchynskej prísady, sa môžu poučiť malí i veľkí návštevníci Múzea Solivar v Prešove.

Solivar patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Tvorí ho komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky pochádzajúci zo 17. storočia. Toto múzeum, venované ťažbe, výrobe, spracovaniu a využívaniu soli, je pobočkou Slovenského technického múzea.

Kameň a voda

Najstarším zachovaným objektom na ťažbu kamennej soli a čerpanie soľanky (soľného roztoku) v Prešove je šachta Leopold. Začali ju hĺbiť v roku 1571 a o rok neskôr sa podarilo preraziť povrchové vrstvy a nadložné horniny nad ložiskom kamennej soli. Jama Leopold (pôvodne s názvom Cisárska), ktorá postupne dosiahla hĺbku 155 m, tak v roku 1572 oficiálne odštartovala hlbinnú ťažbu kamennej soli vo vtedajšej Soľnej Bani (dnešnom Solivare, ktorý je mestskou časťou Prešova).
V roku 1674 bol nad jamou postavený gápeľ – banské čerpadlo a výťah na dopravovanie vyťaženej soli na povrch. Mechanizmus, ktorý bol otáčaný štyrmi pármi koní, patril medzi najväčšie svojho druhu v strednej Európe. Múzeum sa pýši tým, že mechanizmus zariadenia je dodnes funkčný. Jeho význam vzrástol po roku 1752, keď soľanka zaplavila hlavnú banskú šachtu Leopold a znemožnila v nej ťažbu dovtedajším tradičným spôsobom. Soľ sa začala získavať zo soľanky, ktorá sa pomocou gápľa čerpala v kožených mechoch s obsahom približne 5 – 7 hl. V roku 1815 do areálu pribudli drevené zásobníky na vyťaženú soľanku, ktorá umožňovali uskladniť až 10 560 hl suroviny. Nádrže (osem – každá  s objemom 1 320 hl) stáli na kamenných podstavcoch, boli zastrešené a soľanka bola do nich dopravovaná drevenými potrubiami z odkaľovacej nádrže. Z nádrží potom roztok pokračoval ďalej do predhrievacej a po nej do odparovacej nádrže, odkvapových komôr a do sušiarne.

Rozprávka a realita

Výsledkom celého ťažobného a výrobného procesu bola kryštalická soľ, ktorá sa po koľajniciach previezla do skladu a na expedíciu zákazníkom. Medzi nimi, mimochodom, treba na prvom mieste spomenúť cisársky dvor vo Viedni, ktorému závod v Soľnej Bani priamo podliehal. V roku 1799 František II. Habsburský podpísal listinu, ktorou osadu Soľná Baňa vyňal spod zemepanských súdov, dovolil jej vlastné súdnictvo a oslobodil ju od vojenských povinností. V sklade soli bola neustále vyčlenená špeciálna skladovacia komora, ktorá bola zapečatená a strážená pre prípad náhleho výpadku soli na cisárskom dvore – ako vidno, Habsburgovia poznali rovnaké rozprávky, ako my.
Produkcia solivaru sa napriek pokusom o modernizáciu držala až do konca na úrovni zhruba 6 000 ton soli ročne. Až nový štátny solivar, ktorý začal fungovať v roku 1925, umožnil v nepretržitej 24-hodinovej prevádzke produkciu zdvojnásobiť na 12 000 ton jedlej soli ročne.
Národnú kultúrnu pamiatku Solivar tvorí dnes sedemnásť technických pamiatkových objektov. Okrem spomínanej šachty Leopold sa do dnešných čias zachovali rezervoáre na soľanku, huta, varňa, kováčske dielne, klopačka a sklad soli. Sklad bol zničený niekoľkými požiarmi, z ktorých najhorší bol ten posledný z roku 1986, keď ohňu padla za obeť architektonicky najzaujímavejšia časť pamiatky. Kompletná obnova budovy bola dokončená v roku 2016, keď bola pamiatka sprístupnená verejnosti. Súčasťou areálu boli pôvodne aj slané kúpele, strojovňa, vozovňa a iné stavby. Ich pôvodné vybavenie sa však nedochovalo.

OTVÁRACIE HODINY

V letnej sezóne od apríla do októbra je múzeum otvorené každý utorok až sobotu od 9:00 do 17:00 h. Prehliadky celého areálu s lektorom, ktoré trvajú približne 45 – 60 min., sa začínajú vždy o 9:00, 10:30, 12:30, 14:00 a 15:30. V zimnej sezóne od novembra do marca je múzeum otvorené každý utorok až sobotu od 8:00 do 16:00 h. Prehliadky s lektorom sa začínajú o 8:00, 9:00, 10:30, 12:30 a 14:00. Každú prvú nedeľu v mesiaci je múzeum otvorené a vstup je zadarmo. Prehliadky sa začínajú o 10:30, 12:30 a 14:00. Maximálny počet návštevníkov na jeden vstup je 50. Pre organizované skupiny (16 – 50 osôb) je nutné vstup vopred online alebo telefonicky rezervovať.

R, foto wikipédia/Jozef Kotulič

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 9/2020.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre