Väčšina z nás si predstavuje, aké uvoľňujúce musí byť poletovanie astronauta v podmienkach neexistujúcej gravitácie. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, aký efekt môže mať redukovaná gravitácia na naše svaly?
Gravitácia na Zemi je konštantná sila, na ktorej prítomnosť sa adaptovali všetky organizmy. Výskum vesmíru nám prináša mnohé vedecké a technologické výdobytky, lenže kozmické lety majú vplyv na astronautov, na ich svalovú a kostrovú hmotu a silu. Bežné štúdie skúmajúce vplyv zníženej gravitácie na svalovú hmotu a funkčnosť používali kontrolnú skupinu, ktorá zostala na Zemi – tá však nie je celkom porovnateľná s experimentálnou skupinou vo vesmíre.
Výskumníci z University of Tsukuba sa rozhodli preskúmať vplyv gravitácie na myši vystavené rovnakým podmienkam vrátane tých, aké astronauti zažívajú počas štartu a pristávania. U ľudí spôsobuje vesmírny let svalovú atrofiu a môže viesť k vážnym zdravotným problémom po návrate na Zem, tvrdí hlavný autor štúdie profesor Satoru Takahashi. Táto štúdia má pomôcť pochopiť molekulárne mechanizmy, ktoré spôsobujú svalovú atrofiu v podmienkach mikrogravitácie a umelej gravitácie.
Na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS boli na 35 dní ubytované dve skupinky po šesť myší. Jedna skupina bola vystavená umelej gravitácii (1 g) a druhá mikrogravitácii. Všetky myši boli po návrate na Zem nažive, a tak mohol tím porovnať vplyvy rôznych palubných prostredí na kostrové svalstvo. Na to, aby sme pochopili, čo sa dialo vnútri svalov a buniek na molekulárnej úrovni, sme preskúmali svalové vlákna. Výsledky ukázali, že umelá gravitácia predchádza zmenám pozorovaným pri myšiach vystavených mikrogravitácii vrátane svalovej atrofie a zmenám v génovej expresii, vysvetlil Takahashi. Analýza génovej expresie odhalila, že umelá gravitácia predišla zmenenej expresii v génoch príbuzných atrofii a identifikovala tak kandidátov na gény spojené s atrofiou.
Zo stránky EurekAlert! spracovala BP