Doposiaľ najdôkladnejšia analýza kostí záhadného ľudského druhu z Indonézie poukazuje na blízku príbuznosť s africkými praľuďmi z oveľa dávnejšej minulosti.
V roku 2003 došlo na ostrove Flores východne od Jávy k senzačnému objavu. Austrálski a indonézski paleoantropológovia na čele s Petrom Brownom a Michaelom Morwoodom z University of New England v Armidale (štát Nový Južný Wales, Austrália) našli vo vápencovej jaskyni Liang Bua na západe ostrova kosti zvláštnych praľudí – celkovo deviatich jedincov, hoci len jedinú úplnú lebku. Spočiatku to vyzeralo, že poslední žili ešte pred 12-tisíc rokmi. Nové datovanie nálezových vrstiev ukázalo, že to bolo dávnejšie – pred 54-tisíc rokmi.
Homo Floresiensis
Praľudia merali iba niečo málo vyše jedného metra. Dobový tolkienovský ošiaľ im preto po oznámení objavu v októbri 2004 pripísal prezývku hobiti. Hoci boli malí a ich mozgová kubatúra sa blížila šimpanzej, anatomické znaky poukazovali na príslušnosť k ľudskému rodu Homo.
Objav napriek tomu sprevádzala polemika. Oponenti považovali hobitov za chorobou zdeformovaných Homo sapiens nedávneho dáta, postihnutých napríklad mikrocefáliou alebo Downovým syndrómom. Napokon však prevážil názor, že sú to predsa len nezávislí pravekí príslušníci rodu Homo. Dostali vedecké meno Homo floresiensis, človek floreský. Na ostrove Flores sa predtým našli stopy praľudí druhu Homo erectus, človeka vzpriameného, spred asi 800-tisíc rokov. Ponúkalo sa, že hobiti sú ich potomkovia. No človek vzpriamený bol podstatne väčší, rozmermi tela sa dosť podobal súčasnému človeku. Prečo boli teda hobiti takí malí? Odpoveď ponúkli zoológovia: bolo za tým ostrovné zakrpatievanie, jav pozorovaný pri zvieratách – obmedzené zdroje ostrova môžu zmenšiť telo obyvateľov. Donedávna to bol väčšinový konsenzus. Istí vedci však od začiatku upozorňovali na možnú príbuznosť hobitov s malými praľuďmi z iných častí sveta, aj oveľa staršími.
Africká kolíska ľudstva
Z čierneho kontinentu vzišli, priamo či nepriamo, všetky ľudské druhy. Aj anatomicky moderný Homo sapiens, človek rozumný, teda my. Rod Homo sa vyvinul na východe a juhu Afriky pred 2,7 až 2,3 milióna rokmi. Pravdepodobne z niektorého druhu australopitekov, nazývaných predľudia, čo boli tvory s rozmermi tela a objemom mozgu o málo prevyšujúcimi šimpanzie.
Po zemi sa však už zväčša pohybovali vzpriamene na dvoch končatinách, hoci ešte trávili dosť času na stromoch. Nálezy predkov praľudí inde v Afrike, napríklad v Čade, sú vzácne a útržkové. Africké korene Homo podľa odborníkov znamenajú, že všetci sme Afričania. Z Afriky sa vydalo do Eurázie a z nej do zvyšku sveta viac migračných vĺn, prvá pred asi 1,8 milióna rokmi. Naša migračná vlna sa začala iba pred čosi vyše 100-tisíc rokmi a naplno sa prejavila pred asi 50-tisíc rokmi, po tom, čo náš druh pred asi 70-tisíc rokmi takmer vymrel kvôli zhoršeniu klímy po výbuchu supersopky Toba na Sumatre.
Ešte starší hobiti?
Nálezy z Liang Bua doplnil objav z októbra 2014, uverejnený až v minulom roku. Na floreskej lokalite Mata Menge v otvorenej trávnatej krajine panvy Soa, 74 kilometrov východne od Liang Bua, sa našlo šesť zubov, aj dva drobučké mliečne, a časť sánky.
Tieto kosti patrili najmenej trom jedincom, z toho dvom malým deťom. Všetky výrazne pripomínajú obdobné kosti hobitov. Išlo o vôbec prvé kosti praľudí nájdené na Florese mimo samotnej Liang Bua – spomenutými stopami človeka vzpriameného sú totiž len kamenné nástroje a táborisko. Najzaujímavejším faktom je však datovanie nálezovej vrstvy: približne 700-tisíc rokov. Tamojší praľudkovia boli ešte menší ako hobiti, čo vyplýva zo sánky dospelého, ktorá bola v porovnaní s najmenšou hobitiou ešte o pätinu menšia. Na Florese boli takmer súčasníkmi človeka vzpriameného. Žili v horúcej suchej savane, ktorá však zahŕňala aj mokriny. V tej istej vrstve sa našli aj kamenné nástroje a zvyšky ulovených zvierat.
Zakrpatievanie
Vznikli ľudia z Mata Menge ostrovným zakrpatievaním človeka vzpriameného? Časový rozdiel je krátky. Človek vzpriamený však mohol na Florese žiť skôr, lebo z Jávy sú známe jeho oveľa staršie kostrové nálezy, až spred 1,5 milióna rokov. Praľudia z Mata Menge sa javia ako veľmi skorá forma hobitov. Ich kosti sú podobné hobitím, len sú primitívnejšie. A to isté platí aj o ich kamenných nástrojoch – sú o čosi jednoduchšie ako hobitie. Ostrovné zakrpatievanie je jednou stranou takzvaného ostrovného pravidla. To hovorí, že na ostrove s obmedzenými zdrojmi potravy a bez predátorov niektoré pôvodne veľké zvieratá môžu zakrpatieť, kým niektoré pôvodne malé sa zasa môžu výrazne zväčšiť.
Platnosť pravidla na Florese dokladajú nálezy kostí vymretých trpasličích slonov a, naopak, obrích potkanov. Čakali sme jednoduchú odpoveď. Nedostali sme ju. Nikto si nemyslel, že dávni predkovia hobitov budú vyzerať ako hobiti. Stále sa domnievam, že človek floreský je zakrpatený človek vzpriamený, odhalenie pravého predka však vyžaduje viac fosílnych dôkazov, zhrnul situáciu Adam Brumm z University of Wollongong (štát Nový Južný Wales, Austrália), vedúci vykopávok v Mata Menge. Tamojšie nálezisko považuje za akúsi paleoantropologickú zlatú baňu: Očakávam, že ďalšie vykopávky v tejto lokalite prinesú aj objav lebky, čo nám dovolí, aby sme napokon predkovi hobitov plne zrekonštruovali tvár a pomenovali ho. Potom uvidíme, ako sa vlastne začal tento pozoruhodný experiment v evolúcii človeka.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.