Bolo by napodiv, keby krajina s takou bohatou históriou baníctva, akou je Slovensko, nemala múzeum venované práve tejto činnosti. A kde hľadať pre takéto múzeum vhodnejšie sídlo, ako v niekdajšom baníckom centre európskeho formátu, Banskej Štiavnici?
Banská Štiavnica poskytuje múzeu, ktoré vzniklo v roku 1964 zlúčením Mestského múzea a Štátneho banského múzea Dionýza Štúra, viacero vhodných lokalít. Múzeum sa tak mohlo postupne rozrásť a rozložiť do ôsmich samostatných expozícií, povrchových i podzemných.
Ako celok mapuje históriu slovenského baníctva i mesta Banskej Štiavnice a zahŕňa aj mineralogicko-ložiskové, banskotechnické, národopisné, umelecko-historické, archeologické a numizmatické zbierky.
Nástroje, stroje, obrazy
Hlavná časť zbierok sa nachádza v budove Kammerhofu v historickom centre mesta. Od 16. storočia tu sídlil Hlavný komorsko-grófsky úrad, ktorý riadil baníctvo celého stredoslovenského banského regiónu.
Táto časť múzea ponúka deväť expozičných celkov, venovaných geológii, mineralógii, archeológii (k najvzácnejším nálezom z vykopávok priamo na mieste Kammerhofu patrí minca Bela III. z konca 12. storočia), ale napríklad aj histórii banského školstva. Patrí k nim aj zbierka historických portrétov komorských grófov a vysokých úradníkov.
Návštevník sa v Kammerhofe poučí o rôznych fázach banskej činnosti, od objavenia ložiska, geologického prieskumu, mapovania cez samotnú ťažbu až po riešenie problému spodnej vody. Dozvie sa o historických svietidlách, dopravných prostriedkoch, ťažných nástrojoch a zariadeniach či čerpacích zariadeniach. Všetko dokumentujú stovky exponátov, od tzv. želiezok (železných klinov s otvorom) a kladív, ktoré sa používali v najstarších časoch baníctva, až po moderné vrtné a ťažobné zariadenia z 20. storočia. Vystavené sú funkčné modely, ale napríklad aj funkčná drevená klopačka, ktorá kedysi zvolávala baníkov do roboty. Prezrieť si možno aj unikátnu zbierku technickej keramiky, ktorá sa používala na testovanie vzoriek rúd drahých a farebných kovov v 15. až 19. storočí.
Múzeum pod zemou
Najatraktívnejšími muzeálnymi expozíciami sú nepochybne samotné bane. V Štiavnici môžete sfárať do dedičnej odvodňovacej štôlne Glanzenberg alebo sa prejsť štôlňou Michal na nádvorí budovy Berggerichtu (bývalého banského súdu), v ktorej sa nachádza mineralogická expozícia s viac ako 400 druhmi minerálov z lokalít celého sveta. Navštíviť možno tiež expozíciu banského múzea v prírode, situovanú asi kilometer od centra mesta.
Ústie dedičnej štôlne Glanzenberg sa nachádza priamo pod najfrekventovanejšou mestskou ulicou, je preto ľahko dostupné. Najstaršia písomná zmienka o štôlni je z roku 1560. Mala významnú úlohu v počiatkoch ťažby zlatostrieborných rúd pod kopcom Glanzenberg. Na konci jej asi 450-metrovej sprístupnenej časti sú tzv. cisárske schody, ktoré ju spájajú s nižšie vyrazenou Hornou Svätotrojičnou štôlňou.
Priestor tu rozšírili v súvislosti s návštevou manžela Márie Terézie, cisára Františka Štefana Lotrinského v roku 1751. Na počesť návštevy bola v stene zabudovaná pamätná tabuľa. Postupne pribúdali ďalšie: z roku 1764 je pamätná tabuľa pri príležitosti fárania korunného princa Jozefa a jeho brata Leopolda, ďalšia je z roku 1777, keď sem sfáral Maximilián Rakúsky, kým tabuľa z roku 1822 pripomína sfáranie palatína Jozefa, syna cisára Leopolda II. Posledným z cisárov, ktorý do štôlne sfáral, bol František Jozef I. v roku 1852.
V skanzene – banskom múzeu v prírode – môžete priamo v podzemí vidieť gápeľ na konský pohon, čo je jediný zachovaný strojný mechanizmus banského výťahu tohto druhu na Slovensku. Nad zemou v rámci povrchovej expozície nájdete napríklad Kachelmanov vodnostĺpcový ťažný stroj, ktorý do múzea previezli zo šachty Lill v neďalekej Hodruši.
Tento stroj pripomína slávnu éru vodnostĺpcových strojov, ktoré v 18. storočí zachránili banskoštiavnické baníctvo od úpadku a boli na svoju dobu na čele technického pokroku v celosvetovom meradle.
Unikátnou pamiatkou na túto éru je aj celá sústava jazier-tajchov v Banskej Štiavnici a okolí, ktorá prispieva k tomu, aby bol z mesta a okolia príťažlivý turistický magnet nielen celoslovenského významu.
Otváracie hodiny
Vstup do banského múzea v prírode je od pondelka do piatku len pre vopred prihlásených, minimálne päť platiacich osôb. Vstup do Kammerhofu je s lektorom každú celú hodinu alebo priebežne. Od októbra minulého roku je však táto expozícia dočasne zatvorená z dôvodu inovácie. Podobne je momentálne dočasne zatvorená dedičná štôlňa Glanzenberg. Vstup do mineralogickej expozície v budove Berggerichtu je v pracovných dňoch a v sobotu s lektorom každú celú hodinu alebo priebežne od 8.00 do 16.00 hod.
Viac informácií nájdete na www.muzeumbs.sk alebo na čísle +421 45 692 05 35.
R, foto BMBŠ