- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Nádej mieri k Marsu

Do pomerne malej skupiny krajín, ktoré disponujú dostatočnými finančnými zdrojmi, potrebným know-how a špičkovým vedecko-technickým zázemím na vývoj, zhotovenie a vyslanie vesmírnych sond (nerátame k nim umelé družice Zeme), sa nedávno zaradili Spojené arabské emiráty.

Táto krajina deklarovala už v júli 2014 svoj zámer vyslať k Marsu sondu, ktorá bude následne navedená na obežnú dráhu okolo tejto planéty. Pripojí sa tak k ďalším sondám už obiehajúcim Mars a bude dôkladne študovať jeho atmosféru. Odborníci na medziplanetárne lety tvrdia, že už trafiť na Mars je ešte vždy náročná úloha – približne polovica sond mieriacich k červenej planéte sa po ceste stratila. Dostať sondu k Marsu je čosi ako zasiahnuť dvojmilimetrový cieľ lukom zo vzdialenosti jedného kilometra. Aj preto možno táto sonda dostala názov Hope, čiže nádej – jej tvorcovia sa nádejajú, že vo februári budúceho roku sa dostane k cieľu. Po prílete do blízkosti Marsu bude navedená na ekvatoriálnu obežnú dráhu s časom obehu 55 hodín. Sonda bola vyvinutá kozmickým centrom Mohammed bin Rashid Space Centre v spolupráci s niekoľkými americkými univerzitami. Dĺžkou 2,9 m a šírkou 2,37 m ju možno prirovnať k malému autu. Jej hmotnosť pri štarte bola 1 350 kg (z toho 800 kg pripadalo na palivo pre korekčné motorčeky), zdrojom elektrickej energie sú dva solárne panely s celkovým výkonom 1 800 W. Sonda Hope je vystrojená tromi prístrojmi na štúdium marťanskej atmosféry. Prvým je digitálna kamera s vysokou rozlišovacou schopnosťou, druhým infračervený spektrometer na štúdium teplotného profilu, ľadu a vodných pár v atmosfére a tretím ultrafialový spektrometer, ktorý bude študovať horné vrstvy atmosféry a hľadať stopy kyslíka a vodíka. Vývoj a výroba sondy Hope stáli asi 200 miliónov dolárov. Na obežnej dráhe okolo Marsu by mala zotrvať aspoň jeden plný marťanský rok, čo je 687 našich dní. Do vesmíru bola vypustená 19. júla nosičom H-IIA štartujúcim z japonského kozmodrómu Tanegašima. V okamihu štartu mala sonda pred sebou cestu dlhú 493 miliónov kilometrov.

RM, foto MBRSC

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 9/2020. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.