Časopis Quark Najšľachetnejšia veda (1)

Vývoj medicíny má na ľudský život azda najväčší dosah. Prechod od prvotného inštinktívneho liečiteľstva cez racionálne liečiteľstvo až po súčasnú úroveň môžeme pokojne nazvať aj dejinami ľudstva. Otestujte sa, ako dobre poznáte míľniky v dejinách lekárstva. Správne odpovede si môžete overiť na konci testu.

1. Už od začiatku jestvovania ľudstva sa predok človeka chránil pred úrazmi a chorobami. Išlo o inštinktívne liečiteľstvo, ktoré postupne prešlo na prírodné. Dejiny lekárstva sú teda staré ako ľudstvo samo. V praveku a v staroveku sa liečeniu venovali rôzni kúzelníci či šamani. Prvý ucelený medicínsky systém sa podarilo vytvoriť až

a) starovekým Sumerom

b) starovekým Feničanom

c) starovekým Egypťanom

d) starovekým Peržanom

2. Prvý lekár, ktorého meno vstúpilo do dejín, bol Egypťan a volal sa

a) Ptah

b) Imhotep

c) Tutanchamón

d) Chufu

3. V staroveku sa grécke lekárstvo dostalo na pozoruhodnú úroveň, v krajine pôsobilo viacero lekárskych škôl. V jednej z nich, na ostrove Kos, vyrástol otec lekárstva

a) Asklépios

b) Hippokrates

c) Galénos

d) Kozma

4. Grécki antickí lekári vychádzali z presvedčenia, že príčinu i liečbu každej choroby je potrebné hľadať v samotnej prírode. Osobitnou črtou starovekej gréckej medicíny bola predstava, že choroba človeka sa dá vyriešiť na základe tzv. humorálnej fyziológie, učenia o šťavách ľudského tela. Počet týchto štiav bol

a) dve

b) tri

c) štyri

d) päť

5. Po páde Rímskej ríše sa vedecký vývoj v Európe zastavil a lekári sa vrátili k menej vyspelým metódam. Rozvoj medicíny však pokračoval aj mimo Európy, a tak sa do dejín medicíny svojím dielom Al-Kánún fi ttibb (kánon medicíny, asi 1030) nezmazateľne zapísal aj stredoveký perzský polyhistor, ktorý sa považuje za otca modernej medicíny a za jednu z najvýznamnejších postáv zlatého veku islamu. Volal sa

a) Avicenna

b) Averoes

c) Rhazés

d) Alhazen

6. V stredoveku vedúcu úlohu v lekárstve prebrala cirkev. Zakladala školy a univerzity, v ktorých sa prednášala aj medicína, najmä vnútorné lekárstvo. Najstaršia lekárska fakulta vznikla na univerzite

a) v Paríži

b) v Oxforde

c) v Salamanke

d) v Bologni

7. V 14. storočí vypukli veľké morové epidémie v Dubrovníku a v Benátkach. Vtedy aj vzniklo slovo karanténa, ktoré pochádza z talianskeho quaranto, štyridsať. Štyridsať znamenalo

a) 40-dňovú izoláciu

b) 40-míľové ochranné pásmo od mesta

c) 40-ročný zákaz stavieb v meste

d) 40 úmrtí denne

8. V renesancii nastal živý rozvoj lekárskeho poznania, predovšetkým v anatómii. Mnohé vtedajšie osobnosti pochopili význam anatómie nielen vo vede, ale aj v umení. Vôbec prvý významný podnet pre anatomické poznávanie vyšiel z umenia, z úsilia o maliarske a sochárske dokonalejšie a reálne umelecké zobrazenie ľudského tela. Medzi takýmito osobnosťami vynikal najmä

a) Michelangelo

b) Leonardo da Vinci

c) Sandro Botticelli

d) Raffael

9. Švajčiarsky filozof a lekár Paracelsus z Hohenheimu (1493 – 1541), ktorý viac ráz navštívil aj územie súčasného Slovenska, založil lekársku vedu na pokuse a pozorovaní. Životné pochody v organizme vysvetľoval chemickými dejmi. Tento smer sa nazýva

a) chemoterapia

b) hematológia

c) biochémia

d) iatrochémia

10. Španielsky lekár, teológ a humanista Miguel Serveto (1511 – 1553) sa zameral na výskum srdca. Opísal, ako krv z pravej komory srdca prúdi do pľúc, kde sa oslobodzuje od sadzí (moderne chápané ako Co₂). Táto cirkulácia sa nazýva

a) nemá názov (je to nezmysel)

b) elastická vlastnosť tepien

c) malý krvný obeh

d) veľký krvný obeh

11. Významným vedcom a pre mnohých zakladateľom kardiológie bol anglický lekár William Harvey (1578 – 1657), ktorý sformuloval koncepciu krvného obehu. Prišiel so šokujúcou myšlienkou, že srdce je samotná pumpa poháňajúca krv celým telom stále dookola, čím vyvrátil niekoľko generácií pretrvávajúci názor, že krv vzniká v pečeni. Potvrdil, že aktívnou fázou srdca je

a) kardiomyocyt

b) bradykardia

c) diastola

d) systola

12. Postupné zužovanie niektorej vencovitej tepny vedie k tomu, že prísun okysličenej krvi k určitej oblasti srdcového svalu je síce dostatočne v pokoji, ale pri veľkej námahe už nepostačuje. To sa prejaví zníženým výkonom srdcového svalu a subjektívne vznikom tlakovej, zvieravej a pálčivej bolesti, ktorá po prerušení námahy rýchlo ustúpi. Táto choroba sa nazýva

a) angina pectoris

b) infarkt myokardu

c) icyanóza

d) myokarditída

Správne odpovede

1c, 2b, 3b, 4c, 5a, 6d, 7a, 8b, 9d, 10c, 11d, 12a

R, foto Pixabay

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 09/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.