V súvislosti s dianím na Ukrajine sa v médiách často spomínajú mestá zasiahnuté vojnou. Používatelia slovenčiny iste zaregistrovali, že niektoré názvy publicisti používajú v rozličných pravopisných podobách: Simferopoľ i Simferopol, Sevastopoľ i Sevastopol, Mariupoľ i Mariupol. Ide o názvy s podobnou slovotvornou štruktúrou – všetky sú zakončené na -poľ alebo -pol. S tým súvisí aj ich nejednotné skloňovanie: pri mäkkom zakončení na -poľ podľa vzoru stroj, pri tvrdom zakončení na -pol podľa vzoru dub. Príkladom sú tieto spojenia: letecké spojenie zo Simferopoľu, protestujúci sa zhromaždili v Simferopoli, trolejbusová trať medzi Simferopoľom a Jaltou – rodák zo Simferopola, základňa v Simferopole, lety medzi Moskvou a Simferopolom; podľa vedenia Sevastopoľa, útok na leteckú základňu v Sevastopoli, oblasť medzi Sevastopoľom a Hurzufom – anexia Sevastopola, Čiernomorská flotila v Sevastopole, obmedzenia hospodárskych vzťahov so Sevastopolom; obsadenie Mariupoľa, sídlisko v Mariupoli, prelety bezpilotných lietadiel nad Mariupoľom – ovládnutie Mariupola, kontrolné stanovište v Mariupole, kontrola nad Mariupolom.
Používatelia slovenčiny si celkom prirodzene môžu položiť otázku, ktorá pravopisná podoba a tomu zodpovedajúce skloňovanie daných názvov sú správne. Jednou z možností, ako dostať odpoveď, je nazrieť do slovníkov.
Zo spomenutých názvov zachytáva dva z nich iba starší Slovník slovenského jazyka (6. zv., 1968), a to ako mužské podstatné mená s mäkkým zakončením: Simferopoľ a Sevastopoľ. Tento pravopis odráža prepis podľa ruštiny a ukrajinčiny. Ako sme povedali, mäkké zakončenie priraďuje názvy Simferopoľ a Sevastopoľ k mužským neživotným podstatným menám vzoru stroj. V slovníku sa uvádza prípona genitívu -a, čiže genitívne tvary Simferopoľa a Sevastopoľa. V lokáli je to prípona -i, čiže (v) Simferopoli, (v) Sevastopoli. Názov Mariupoľ či Mariupol sa v slovníku nezachytáva.
V neskorších lexikografických príručkách sa tieto názvy nenachádzajú, ale v Malej zemepisnej encyklopédii ZSSR z r. 1977 sa uvádzajú už v podobe s tvrdým l na konci, čiže Simferopol a Sevastopol, a rovnako je to v encyklopedickom časopise Pyramída ako predchodcovi súčasnej Encyclopaedie Beliany v hesle Krym (1977). Podoba Simferopol sa uvádza aj v publikácii Úradu geodézie, kartografie a katastra SR Slovenské vžité názvy geografických objektov ležiacich mimo územia Slovenskej republiky (1999).
Rozhodnutie zapisovať názvy Simferopol a Sevastopol v podobe so spoluhláskou -l na konci a priradiť ich k mužským podstatným menám vzoru dub bolo motivované úsilím zosúladiť ich s inými cudzími názvami so zakončením na -pol, ktoré pochádzajú z gréckeho slova polis s významom mesto, ako sú názvy Konštantínopol (gr. Constantinopolis, t. j. Konštantínovo mesto), Adrianopol (gr. Hadrianopolis, teda Hadriánovo mesto) či biblický Dekapol (gr. Dekapolis, doslova Desaťmestie). V ukrajinčine a ruštine sa časť -pol zapisuje s mäkkým ľ, čiže -poľ. Názov Simferopoľ je z gr. symféró, čo znamená byť užitočný a polis (t. j. užitočné mesto), Sevastopoľ má pôvod v gr. sebastós, teda svätý a polis (t. j. sväté mesto).
Ako zaujímavosť možno spomenúť, že mestá na Kryme a na južných územiach dostali grécke názvy po rusko-tureckej vojne na podnet Kataríny Veľkej, ktorej ambíciou bolo obnoviť Východorímsku ríšu (Byzanciu) s centrom v Konštantínopole. Tak vznikli aj názvy iných ukrajinských miest na -poľ ako Nikopoľ (pomenované po bohyni víťazstva Niké), Ovidiopoľ (lokalita na Kryme nazvaná podľa básnika Ovídia) i Mariupoľ (názov odvodený od ikony Bohorodičky Panny Márie).
Aké stanovisko teda zaujať k písaniu názvov ukrajinských miest, ktoré sa v ukrajinčine končia na pôvodom cudziu časť -poľ? Vzhľadom na to, čo sme povedali o pravopise názvov Simferopol a Sevastopol, najjednoduchšie by bolo zvoliť jednotný postup aj pri pravopise názvu Mariupoľ a ostatných názvov daného typu a prepisovať ich so slovenskou podobou zakončenia -pol. Nemožno však obísť fakt, že názov Mariupol (ani Mariupoľ) nie je lexikograficky zachytený a v súčasnej publicistike reflektujúcej situáciu na Ukrajine mnohé médiá vychádzajú z ukrajinskej podoby a píšu ho podľa zásad prepisu z ukrajinčiny. Z toho vychodí, že naďalej treba rátať s rozkolísanosťou v jazykovom úze.
Možno ešte doplniť, že variantnosť pozorujeme aj pri skloňovaní týchto názvov v tvare genitívu, kde sa používa prípona -a: cesta do Simferopola/let do Simferopoľa, obyvatelia Sevastopoľa/obliehanie Sevastopola, obrancovia Mariupola/separatisti Mariupoľa, aj -u: let z Kyjeva do Simferopolu/v uliciach Simferopoľu, pripojenie Sevastopoľu k Rusku/dejiny Sevastopolu, starosta Mariupoľu/ostreľovanie Mariupolu.
Silvia Duchková
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV v Bratislave