Naše lesy sú plné chutných druhov húb, ale mnoho hubárov o nich nevie. Pritom ide o druhy, ktoré sa svojimi chuťovými vlastnosťami vyrovnajú aj našim najpopulárnejším hubám.
V našej prírode nájdeme nespočetné množstvo najrôznejších druhov húb. Pre väčšinu hubárov sú zaujímavé najmä z konzumného hľadiska, preto je ich pozornosť zameraná predovšetkým na jedlé druhy. Sortiment zbieraných druhov je rôzny. Mnohí hubári sa orientujú len na naše najznámejšie a pomerne ľahko rozpoznateľné huby, ako sú suchohríby, masliaky, kozáky, bedle, rýdziky, kuriatka, plávky, pečiarky či smrčky. Skúsenejší si trúfnu aj na menej známe druhy. Niektoré rastú v období, keď väčšina druhov jedlých húb už nerastie, iné sa zasa vyskytujú vo veľkých množstvách.
Nevábny zovňajšok
Málo známym druhom je lievik trúbkovitý (Craterellus comucopioides). Dôvodom môže byť jeho vzhľad, ktorý nie je príliš atraktívny a bežného hubára preto na zber neláka. Plodnice tejto huby majú typický lievikovitý tvar a sivohnedé až čierne zafarbenie. Lievik trúbkovitý rastie od augusta do novembra v listnatých a zmiešaných lesoch, veľmi často v menších alebo väčších skupinách. V priaznivých rokoch sa vyskytuje veľmi hojne. Jeho použitie je všestranné. Vhodný je do polievok, omáčok, do praženice alebo iných jedál. Niektorí hubári ho aj zavárajú alebo sušia. Jeho jedinou nevýhodou sú neraz o trochu viac znečistené plodnice ako pri iných hubách, ktoré je potrebné starostlivo očistiť. Má však aj jednu veľkú výhodu. Jeho vzhľad je natoľko charakteristický, že aj sviatočný hubár si ho len ťažko môže zameniť za iný druh huby. Jemu podobné je len kuriatko sivé, ktoré má však menšie plodnice. Tie majú z vonkajšej strany lišty, pričom lievik má vonkajšok plodnice hladký. Aj keby k zámene náhodou prišlo, kuriatko sivé patrí tiež medzi jedlé druhy húb.
Lahodné aj pôvabné
Medzi naše najlahodnejšie huby patrí kučierka veľká (Sparassis crispa). Pozná ju málo hubárov, pretože sa vyskytuje len v niektorých biotopoch. Nájdeme ju v ihličnatých alebo zmiešaných lesoch, kde rastie ako parazit pri koreňoch borovíc. Vyskytuje sa od júla do októbra. Nápadná je aj svojím vzhľadom. Jej plodnice sú nepravidelne guľovité, zložené z hustých lupeňovitých konárikov. Niekedy dosahujú veľké rozmery s váhou až šesť kilogramov. Kučierka je najvhodnejšia do polievok, môže sa však aj vyprážať či sušiť. K známejším druhom húb patria pôvabnice, no nie každý ich zbiera. Vyskytujú sa najmä v jesenných mesiacoch, často v období, keď v prírode už mnoho jedlých húb nenájdeme. Z druhov spomeňme pôvabnicu fialovú (Lepista nuda) a pôvabnicu dvojfarebnú (Lepista personata). Kým pôvabnicu fialovú nájdeme najčastejšie v listnatých alebo ihličnatých lesoch a zriedkavejšie aj v parkoch a záhradách, pôvabnicu dvojfarebnú výlučne len na lúkach a pasienkoch. Pôvabnice považujú niektorí hubári za naše najchutnejšie huby vôbec. Vhodné sú na akúkoľvek kuchynskú úpravu. Vyžadujú si však dôkladnú tepelnú úpravu. Surové alebo nedostatočne tepelne upravené plodnice obsahujú látku, ktorá rozkladá červené krvinky.
Nezameniteľný klobúk
Zaujímavým jedlým druhom je aj chriapač kučeravý (Helvella crispa). Napriek tomu, že je veľmi ľahko rozpoznateľný, zbiera ho len veľmi málo hubárov. Jeho plodnice sú natoľko charakteristické, že si ich len ťažko môžeme zameniť za iný druh. Majú typický laločnato poprehýbaný klobúk a dutý pozdĺžne ryhovaný a jamkatý hlúbik. Chriapač kučeravý rastie jednotlivo alebo v menších skupinách v listnatých lesoch, kde ho najčastejšie nájdeme na okrajoch lesných ciest. Vyskytuje sa od augusta do októbra. Patrí medzi dobré jedlé druhy s chutnou dužinou. Vhodný je najmä do polievok. K hojným a málo zbieraným hubám patrí aj tanečnica poľná (Marasmius oreades). Rastie od mája do októbra. Objavuje sa predovšetkým po výdatných dažďoch na lúkach, pasienkoch, v parkoch alebo na iných trávnatých miestach. Často ju nájdeme vo veľkom množstve. Má veľmi príjemnú vôňu a chuť. Na konzumné účely sa zbierajú len klobúčiky, ktoré sú vhodné najmä do polievok.