V marci 2015 otvorili v španielskom meste Girona nový most cez rieku Ter. Spája centrum mesta so severnou časťou Katalánska.
Španielske mesto Girona sa nachádza v severovýchodnom Katalánsku a má 100 000 obyvateľov. Leží na sútoku štyroch riek: Ter, Oňar, Galligans a Guel. Je to mesto s bohatou históriou, známe je už od rímskych čias. Má strategickú polohu pre cestnú a železničnú dopravu medzi Španielskom a Francúzskom.
Ekonomický a populačný rast koncom 20. storočia priniesol v meste výstavbu nových obytných a priemyselných častí okolo historického stredu mesta, čo spôsobilo na príjazdových cestách problémy s dopravou. Vedenie mesta sa preto rozhodlo vybudovať nový most, ktorý by spojil cestný mestský okruh s rýchlostnou komunikáciou označenou ako N-IIa.
Ekológia a estetika
V roku 2003 podpísalo mesto Girona dohodu o návrhu projektovej dokumentácie nového mosta. O dva roky nato uspela vo verejnej súťaži na vypracovanie podrobnejšieho návrhu mosta medzinárodná projektantská kancelária Pedelta. Návrh musel rešpektovať priestor pri brehoch rieky, kde je prírodná rezervácia Natura 2000. Výsledkom bola myšlienka predĺženého mosta, ktorý na oboch brehoch rieky Ter preklenuje koryto i zátopovú nížinu, čím sa v rezervácii chráni vegetácia. Výsledná dĺžka mosta tak oproti pôvodne zamýšľanej vzrástla na 485,5 m a rozpätie hlavného poľa nad riekou na 120 m.
Návrh mosta musel rešpektovať priestor pri brehoch rieky, kde je prírodná rezervácia Natura 2000.
Projektanti vypracovali viaceré návrhy rôznych konštrukčných typov premostenia – betónové i oceľové. Nakoniec zvíťazil návrh oceľového mosta s dvomi vešiakovými stožiarmi, nesúcimi stredný nosný pás nad najväčším stredným poľom. Vďaka estetickej myšlienke tzv. komplexu jednoduchosti a výraznému súladu s okolitou krajinou návrh privítali všetci účastníci plánovanej výstavby. Zaujal aj návrh na použitie špeciálnej ocele odolnej počasiu pre hlavnú nosnú konštrukciu mosta, čo by malo spolu s modernými nátermi v budúcnosti zjednodušiť údržbu mosta. Predbežné finančné náklady boli tiež úsporné – približne 25 miliónov dolárov.
Pre autá i chodcov
Most sa z oboch brehov napája kruhovými križovatkami na existujúcu cestnú sieť. Spojitá mostná konštrukcia má deväť polí s rozpätím od 32,1 m až po 120 m. Tri stredné polia nad riekou sú oceľové a tri príjazdové polia na každom brehu sú z predpätého betónu. Projektanti sa rozhodli použiť nad riekou oceľovú konštrukciu nielen kvôli jej minimálnemu dosahu na životné prostredie, ale aj kvôli zníženému riziku pri povodniach. Obojstranné príjazdové polia pôvodne navrhli tiež ako oceľové, ale počas stavby ich vzhľadom na terénne podmienky zmenili na betónové, no vonkajšiu geometriu zachovali.
Horná doska mostovky má šírku 19,9 m a skladá sa zo štyroch dopravných cestných pruhov, stredného pruhu medzi zvodidlami a dvoch bočných chodníkov pre chodcov a cyklistov. Stredné pole s rozpätím 120 m sa opiera o dva vešiakové pylóny. Cez ich vrcholy prechádza zakrivený nosný pás, na ktorom sú v strede zavesené diagonálne závesy. Tie nesú, cez hornú dosku mostovky, hlavné pole. Stredný nosný pás sa nad krajnými poľami delí na dve od seba sa rozostupujúce ramená, a tak vytvárajú nad krajnými poľami šikmé vjazdové portály. V krajných poliach je pod nimi zabezpečená minimálna podjazdová výška 6 m. Celková hmotnosť oceľovej mostnej konštrukcie je 2 756 ton.
Pokračovanie článku si môžete prečítať v júlovom vydaní časopisu Quark.
Quark si môžete aj objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk
Ing Juraj Reska
Foto Pedelta, Iknos, IgniaLight