Vedcom sa po prvýkrát podarilo analyzovať atmosféru superzeme – exoplanéty 55 Cancri e, ktorá obieha veľmi blízko okolo svojej hviezdy a jej povrch si udržuje teplotu presahujúcu 1 700 °C. Superzem má hmotnosť väčšiu ako Zem, ale zároveň je oveľa menšia, ako sú plynné obry v Slnečnej sústave. Astronómovia si pôvodne mysleli, že táto planéta stratí kvôli intenzívnemu žiareniu jej hviezdy väčšinu svojej atmosféry, no údaje z Hubblovho vesmírneho teleskopu ukázali opak. 55 Cancri e má atmosféru, ktorá sa skladá prevažne z vodíka a hélia a je teda podobná atmosfére plynných obrov, ako je Jupiter či Saturn. Vodík a hélium sú v mladých slnečných sústavách hojnými prvkami, keďže práve z nich sa skladajú mladé hviezdy. Malé planéty však o ne zvyčajne časom prídu, pretože ich slabá gravitácia nezabráni úniku týchto prvkov do vesmíru. Vodíkovo-héliovú atmosféru menších planét niekedy nahradí druhotná atmosféra, čoho príkladom je aj Zem. Za našu súčasnú zmes dusíka, kyslíka a oxidu uhličitého zrejme vďačíme vnútorným procesom (sopečná činnosť) a rastlinám. Ingo Waldmann z University College London a jeho tím neočakávali, že by si 55 Cancri e mohla udržať toľko prvotného atmosférického plynu. Dôvod, prečo sa tak stalo, je pre vedcov ešte do veľkej miery záhadou.
JK
Foto ESA/Hubble, M. Kornesser, Pixabay