Hranostaj má dve podoby života. Jednu letnú, keď má na sebe letný kabát s hnedou krátkou srsťou na chrbte a žltkastobielu srsť na bruchu. V zimnom živote sa preoblečie do hrubého snehobieleho kabáta, z ktorého vyčnieva len čierny koniec chvosta.
Bieleho hranostaja v jeho zimnom šate som pozoroval pri rybníku Veľké Blahovo v Podunajskej rovine a v letnom hnedočervenom obleku na Orave pri obci Liesek a potom aj pod Malými Karpatmi, medzi obcami Smolenice, Bíňovce a Boleráz. Pravdou je, že človek sa v našej divej prírode skôr stretne s medveďom ako s hranostajom. Ale predsa…
Farebná zmena
Hranostaj čiernochvostý alebo aj lasica hranostaj (Mustela erminea) z čeľade lasicovité patrí medzi najmenšie šelmy našej fauny. Je zákonom chránený a dorastá do veľkosti 25 až 40 cm vrátane približne 10 cm dlhého chvosta. Samica hranostaja je výrazne menšia a ľahšia ako samec, takmer o jednu tretinu. Kým ona váži okolo 215 g, samec má hmotnosť viac než 300 g.
Hranostaj je jedným z viditeľných a známych príkladov sezónneho dimorfizmu. Zmena jeho srsti prebieha rýchlo najmä v jeseni. Pri prvom snežení sa odrazu na hnedom zafarbení zjavujú biele fľaky a v priebehu štyroch či piatich dní sa na snehovom poli pohybuje už len čierny chvost, ktorý kmitá na bielej prikrývke. Zviera akoby tam ani nebolo, pretože jeho krycie sfarbenie splýva so snehom. Rýchlosť premeny súvisí s tým, že hranostaj má bielu srsť narastenú už počas leta, no tá sa skrýva pod vrchnou hnedou vrstvou. Keď hnedá srsť vypadá, zostane zviera celé biele. Táto biela zimná kožušina sa nazýva hermelín.
Na jar prebieha táto zmena pomalšie. Niekedy trvá aj celý apríl, ba až do polovice mája a červenkastohnedý hranostaj behá v tomto období s bielymi fľakmi na chrbte. Rast novej srsti iného sfarbenia regulujú hormóny, ktorých tvorba závisí od meniacej sa dĺžky svetelného dňa. Koncom marca začne z kožucha hranostaja postupne pĺznuť stará biela srsť a narastá nová gaštanovohnedá. Stáva sa však, že v južných častiach a v miernej zime sa hranostaj prefarbí len čiastočne a biela zimná srsť má žltasté škvrny. Tieto škvrny sú výraznejšie v okolí zadnej časti tela najmä samcov. Vznikajú v dôsledku uvoľňovania výtoku pachových žliaz.
Koniec chvosta sa nemení po celý rok. Čierna špička výrazne kontrastuje na snehu s bielou zimnou srsťou a ostatným krycím sfarbením tela hranostaja. Môžeme predpokladať, že účelom tohto kontrastu je to, aby čierna časť chvosta svojou dobrou viditeľnosťou odviedla pozornosť od samotného tela hranostaja. To potom slúži na oklamanie predátora, ktorý chybne zacieli svoj útok len na špičku chvosta, čím poskytne hranostajovi dostatok času na útek do úkrytu.
Pohyb a stopa
Hranostaj je vo všetkých pohyboch telesným majstrom. Behá, skáče, šplhá sa, pláva, všetko rýchlo a s istotou. Jeho prsty sú pri báze spojené krátkou blanou a pazúry má takmer celé skryté v srsti pokrývajúcej prsty. To sa odráža aj v odtlačku jeho stopy v snehu. Na každej nohe má päť prstov. Pazúry nemá zaťahovacie a v porovnaní s prstami sú pomerne veľké. V stope je viditeľný palcový mozoľ na úrovni dlaňového mozoľa.
Hranostaj pri pohybe často mení rýchlosť aj dĺžku skokov, pri behu prudko mení smer a kľučkuje. To mení aj sled šľapají, ktorý nemá taký pravidelný ako napríklad menšia lasica. V stope zadnej nohy sú prsty k sebe stlačené a v prednej stope sú roztiahnuté. Preto je aj zadná stopa pretiahnutejšia a špicatejšia ako stopa predných nôh.
Dĺžka kroku hranostaja je 15 až 20 cm, dĺžka skoku dosahuje 20 až 70 cm. Skáče trochu zhrbený a nos má pritom až pri zemi. Zaujímavosťou je, že je ozaj výnimočný skokan a je schopný preskočiť prekážku vysokú až 170 cm.
Prostredie a správanie
Hranostaj sa vyskytuje v oblastiach, v ktorých zistí, že má dostatok potravy a úkrytov. Počas dňa sa najčastejšie skrýva v zemných úkrytoch. Môžu to byť dlhé chodby po krtovi, neobývané brlohy po chrčkovi poľnom alebo sysľoch, obýva aj zemné obydlia po králikoch divých. Ukrýva sa v rôznych štrbinách skál, v hromadách kamenia, ale tiež v dutinách koreňov stromov.
Väčšinu času v týchto úkrytoch prespí. Približne 20 až 30 % z denného odpočinku pripadá aj na vonkajší pobyt. Občas ho môžeme vyrušiť v poraste alebo na poli. Jeho aktivita sa začína predovšetkým za súmraku, tesne pred západom slnka. V zimnom období však často loví po celý deň. Obvykle migruje za potravou aj mimo svojej domovskej lokality a je schopný prejsť na iné územia 10 či 15 km.
Hoci je hranostaj veľmi tichá šelma, čo-to sa dozvedáme aj z jeho zvukovej komunikácie. Pozorný pozorovateľ môže počuť z porastu jemné štebotavé zvuky naznačujúce predsvadobné pytačky, ale aj trilkovanie do uška, akoby niekto jemne fúkal na ústnej harmonike vysoké tóny. Občas chce jeden hranostaj získať nadradenosť nad druhým a začne nepríjemne syčať, a keď to nestačí, tak aj škriekať. Agresívna aktivita sa pomaly utlmuje, až keď sa jeden druhému podriadi.
K bojovému správaniu dvoch samcov neprichádza veľmi často a po prejavoch hrozby slabší zvyčajne ustúpi do bezpečia. Krátka trma-vrma môže nastať, keď samica bráni hniezdo s mláďatami a je v ohrození samcom, alebo keď si samica hranostaja privlastňuje hniezdo slabšieho jedinca.
Text a foto Ivan Kňaze