Preberanie cudzích slov je zložitý proces a dokonca ani pri podobných slovách neprebieha zakaždým rovnako. Dnes sa zameriame na cudzie výrazy, ktoré si v našej slovnej zásoby našli miesto napriek tomu, že prešli len miernym zdomácňovacím procesom (prípadne zostali v pôvodnej podobe) a sú nesklonné.
Slovenčina je flektívny typ jazyka, to znamená, že väčšina slov sa ohýba a zaraďuje sa do celej škály skloňovacích a časovacích vzorov, ktorými sa vyjadrujú rozličné gramatické významy a kategórie. Nesklonné prevzaté slová sa zväčša podľa zakončenia zaraďujú do jednotlivých rodov (často bez ohľadu na rod v pôvodnom jazyku), najčastejšie však do stredného rodu.
Pôvodom francúzske podstatné meno entrée (vstup, vstúpenie, úvodná časť niečoho) je jedným z prevzatých slov, ktoré si zachovali pôvodný pravopis aj výslovnosť [antré]. V slovenčine sa používa v strednom rode (vo francúzštine je ženského rodu) a je nesklonné. Podobne slovo fondue [fondü] (roztopený syr) je vo francúzštine ženského rodu, ale v slovenčine sa mu priradil stredný rod. Dvoma kanálmi, z francúzštiny aj z angličtiny, sa k nám dostalo slovo avenue (široká ulica) – je ženského rodu a neskloňuje sa. V slovenčine sa zachováva pôvodný pravopis, zhodný v oboch východiskových jazykoch, a výslovnosť je variantná – buď francúzska [avenü] alebo anglická [evenjú]. Stáva sa, že pri niektorých prevzatiach sa používajú dva rody. Napr. slovo cunami z pôvodného japonského tsunami s významom dlhá plochá ničivá prívalová morská vlna vznikajúca pri podmorskom zemetrasení sa v slovenčine používa ako nesklonné podstatné meno ženského aj stredného rodu.
Stáva sa však, že aj pri nesklonných slovách s atypickým zakončením používatelia jazyka cítia potrebu ich skloňovať. Napríklad pri pôvodne nesklonnom mužskom podstatnom mene atašé registrujeme skloňovanie v jednotnom čísle (podľa vzoru kuli) – atašého, atašému, o atašém, s atašém. Keďže pomenovanie osoby atašé sa používa na označenie muža aj ženy v danej funkcii, rozlíšenie sa môže naznačiť vhodným prívlastkom, napríklad od tlačového atašé, s olympijskou atašé. Podobne pri slove interview s výslovnosťou [intervjú] sa v jazykovej praxi dajú nájsť doklady na skloňovanie, tvar genitívu jednotného čísla interviewu [intervjúvu] v mužskom rode je dokonca zachytený v Pravidlách slovenského pravopisu (2013) i v Krátkom slovníku slovenského jazyka (2003). V novšom Slovníku súčasného slovenského jazyka (2011) sa však toto slovo uvádza iba ako nesklonné podstatné meno, no vzniklo z neho aj sloveso interviewovať.
Pri väčšine nesklonných prevzatých slov sa úsilie skloňovať ich pokladá za chybu, napríklad slovo penále je nesklonné, vyjadrenie typu bez zaplatenia penálov sa teda nepovažuje za vhodné, správne je vyjadrenie bez zaplatenia penále.
Zaujímavý posun smerom k zdomácneniu, a tým aj ku skloňovaniu nastal napríklad pri slovách angažmán a aranžmán, ktoré sa pravopisne dávno prispôsobili, ale používali sa a aj v súčasnosti sa používajú ako nesklonné podstatné mená stredného rodu. Ich zdomácnená podoba so zakončením na spoluhlásku (ktorou sa nahrádza pôvodná francúzska nosovka) však umožňuje skloňovanie v mužskom rode podľa vzoru dub v jednotnom aj množnom čísle, a to v jazykovej praxi v súčasnosti prevažuje, teda hovoríme o angažmáne, akceptujeme angažmány, nesúhlasíme s aranžmánom, sme spokojní s aranžmánmi a pod. Zmena rodu pri používaní teda signalizuje ďalší stupeň v procese zdomácňovania.
Ako vidno, aj na pár slovách možno demonštrovať zložitosť a dynamiku zdomácňovacieho procesu a ustaľovania prevzatých slov v slovenskom prostredí.
Sibyla Mislovičová
Jazykovedný ústav SAV v Bratislave