V stredu, 15. mája 2019, bola v Prahe zriadená iniciatíva Visegrad+. Jej snahou je zabrániť vzniku novej, tentoraz uhoľnej, opony medzi východom a západom Európy.
Podiely obnoviteľných zdrojov energie (OZE) vo všetkých štyroch krajinách Vyšehradskej štvorky (Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko) patria medzi najnižšie v EÚ-28 a výrazne zaostávajú za priemerom únie. Tvorcovia energetickej politiky z krajín V4, v nadchádzajúcom desaťročí, podstatne meniť neplánujú, hoci všetky krajiny majú, podľa údajov poskytnutých odborníkmi z asociácií zameraných na OZE, veľký potenciál pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Žiadna z bývalých socialistických krajín doteraz neprijala jasné plány na ukončenie využívania uhlia, napriek skutočnosti, že podobné plány majú takmer všetky krajiny západnej Európy. Nová platforma Visegrad+, ktorá bola založená dnes v Prahe, má ambíciu k nevyhnutnej zmene prispieť.
Podiely obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie a na výrobe elektrickej energie patria, vo všetkých štyroch krajinách Vyšehradskej štvorky, medzi najnižšie v EÚ-28, zaostávajúce hlboko za priemerom. (Eurostat 2017) „Tvorcovia energetických politík v krajinách V4 často hovoria o nedostatku veterného a slnečného potenciálu. Pripomína mi to Rakúsko pred 25 rokmi, keď niektorí politici označili našu krajinu za „krajinu bez vetra“. Dodnes však, každoročne, pridávame až 400 megawattov veterných turbín. Ak nepočítam Poľsko, je to viac ako ktorákoľvek z krajín Vyšehradskej štvorky, nainštalovala dokopy za ostatných 20 rokov,“ povedal Florian Maringer, výkonný riaditeľ Rakúskej asociácie pre obnoviteľné zdroje energie.
Keďže sú klimatické ciele veľmi nízke a zďaleka nedostačujúce na splnenie spoločného záväzku členských krajín EÚ dosiahnuť do roku 2030 podiel OZE na spotrebe elektrickej energie najmenej 32%, začali vznikať Národných energetické klimatické plány (NECP), ktoré stanovujú individuálne ciele podielu OZE na energetickom mixe pre každý členský štát EÚ.
„V našich krajinách je oveľa väčší potenciál, ako vidíme v návrhoch NECP. Potrebujeme mať naozaj reálne ambície a nie obchodné scenáre, nazývané národným plánom. V Česku môžeme mať do roku 2030 minimálne štvrtinu elektriny z čistých zdrojov, no vláda pána Babiša navrhuje o polovicu nižší cieľ,“ ozrejmil predseda Českej komory pre obnoviteľné zdroje energie Štěpán Chalupa.
„Maďarská vláda zakázala využívanie veternej energie v roku 2016 a nový NECP ani neuvažuje o rozvoji tejto oblasti. V Maďarsku je ľahšie získať povolenie pre novú jadrovú elektráreň,“ konštatuje riaditeľ Energiaklubu, Gábor Orbán.
„Vyzerá, že v Európe máme novú oponu, tentoraz z uhlia. Ak sa pozrieme na európsku mapu, vidíme, čo plánujú európske krajiny s uhlím,“ vysvetľuje Veronika Galeková, riaditeľka Slovenského združenia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). Kým všetky krajiny západnej Európy majú svoje plány na ukončenie využívania uhlia, v krajinách bývalého východného bloku plán na ukončenie využívania uhlia absentujú. V Maďarsku a na Slovensku sa o tom diskutuje.
„Do roku 2035 bude musieť Poľsko postupne nahradiť 20 zo 41 gigawattov (GW) celého energetického systému založeného takmer výlučne na uhlí. Je to skvelá príležitosť nahradiť staré, špinavé elektrárne vetrom (na pevnine ako aj na mori), fotovoltikou a inými obnoviteľnými zdrojmi. V roku 2030 môžeme mať takmer 40% elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie,“ povedala Irena Gajewska z Poľskej veternej asociácie.
Cieľom novovytvorenej platformy Visegrad+ je podporiť transformáciu energetických systémov vyšehradského regiónu na obnoviteľné zdroje a udržateľné ekonomiky. Platforma bude aktívne podporovať európske ciele v oblasti transformácie energetiky a ochrany klímy. “Radi by sme vyvážili, nie vždy konštruktívny, hlas krajín V4 pri prijímaní silných spoločných európskych politík a nástrojov na ochranu klímy,” povedala Ada Amon z think-tanku E3G.
Kľúčové združenia zamerané na OZE a think-tanky v oblasti klimatických politík, zo všetkých krajín V4 a Rakúska dnes podpísali Memorandum o porozumení. Platforma je otvorená širším spoluprácam a počíta sa s jej rozšírením do ďalších krajín strednej a východnej Európy hneď, ako sa etabluje.