Aby ľudia zistili, čo sa skrýva za vzdialeným obzorom morí a oceánov, zdokonaľovali svoje sprvu veľmi jednoduché lode aj svoje moreplavecké umenie, učili sa spoznávať a rešpektovať prírodné zákony. Vďaka tomu mohli objavovať ostrovy i nové kontinenty, a hoci tisíce z nich zaplatili za svoju opovážlivosť životmi, ich nasledovníci sa odradiť nedali.
Po vláde nad svetovými morami sa v tom čase okrem Portugalcov načahovala aj druhá krajina z Ibérijského polostrova, Španielsko. Táto krajina v podobe národného štátu vlastne vznikla postupným zjednocovaním viacerých kráľovstiev až roku 1469 po svadbe kráľovnej Izabely Kastílskej s Ferdinandom Aragónskym. Aj Španieli bojovali s Maurmi a konkurovali Portugalcom v ich morskej expanzii. Veľkú zásluhu na tom mal Krištof Kolumbus, janovský moreplavec v španielskych službách. Iróniou osudu ponúkol svoje služby najprv Portugalcom. Bolo to približne v roku 1476 a Kolumbus už mal v tom čase bohaté moreplavecké skúsenosti. S Portugalcami sa dostal ďaleko, pravdepodobne až na Island a tam sa zrejme dopočul o plavbách starých Vikingov a o pevnine za oceánom. Bol aj na Madeire a v Guinejskom zálive. Veľa študoval a sníval o ceste do Ázie, ale – západným smerom. Svoje plány sa viackrát pokúšal predostrieť na kráľovskom dvore v Lisabone, ale nepochodil. Roku 1485 preto odišiel do Španielska. Ani tam sa mu sprvu neviedlo lepšie. Roky trpezlivého úsilia však napokon priniesli svoje plody začiatkom roku 1492. Bolo to obdobie ošiaľu nad dobytím Granady, poslednej maurskej pevnosti v Španielsku. Kráľovský pár však Kolumbovu myšlienku podporil a prisľúbil, že ju bude financovať.
Tentoraz od slov ku skutkom nebolo ďaleko. Dňa 3. augusta 1492 z prístavu Palos v južnom Španielsku vyplávali tri lode novovymenovaného admirála Krištofa Kolumba. Najväčšia, karaka Santa Maria, bola asi 26 m dlhá a mala nosnosť okolo 240 ton. Druhé dve lode, karavely Pinta a Niña, boli ešte menšie. Po trojtýždňovej zastávke na Kanárskych ostrovoch, ktorú Kolumbus využil aj na zmenu oplachtenia na jednej z karavel, 6. septembra lode vyplávali na juhozápad, s pasátovým vetrom v chrbte. Prvé dni plavby ubehli bez ťažkostí, ale neskôr, po dlhých dňoch pustého horizontu a napätého vyčkávania na súš, musel Kolumbus vynaložiť všetko úsilie, aby predišiel vznikajúcej vzbure nespokojnej posádky. Kríza vrcholila po prvom mesiaci plavby od Kanárskych ostrovov, keď už kŕdle vtákov a iné príznaky naznačovali, že zem je blízko. Napokon 12. októbra 1492 flotila zakotvila pri brehoch ostrova, ktorý nazval San Salvador (dnes Watling) na Bahamách. Keď Španielov privítali tamojší domorodci, Kolumba to utvrdilo v presvedčení, že je v Indii. Iróniou osudu sa do svojej smrti nedozvedel, že namiesto západnej cesty do Indie vlastne len objavil nový svetadiel. Kolumbus z Bahám zamieril na juhozápad a objavil ostrov Haiti. Ešte predtým sa od neho odpojila Pinta a keď Santa Maria 24. decembra, teda práve na Vianoce stroskotala na útesoch pri brehoch Haiti, zostávala mu už len Niña. Kolumba potom v búrlivej a studenej zime roku 1493 čakala veľmi ťažká cesta domov. Loď šťastne doplávala na Azorské ostrovy, ale najsilnejšia búrka, ktorú odborníci odhadli na 10º B, ich zastihla pri portugalskom pobreží. Kolumbus sa osvedčil ako znamenitý navigátor a podarilo sa mu bezpečne priviesť loď do Restely neďaleko Lisabonu. Bola to veľmi delikátna situácia, lebo Portugalci upodozrievali Španielov, že porušili dohodu a dostali sa do končín ležiacich v záujmovej sfére Portugalska. Kolumbus diplomaticky podozrenie odvrátil a po oprave poškodenej lode sa bezpečne vrátil do Palosu, kam zanedlho dorazila aj stratená Pinta. O rok neskôr Kolumbus opäť vyplával do Západnej Indie, ako novoobjavený svet nazvali, na čele veľkej výpravy zloženej zo 17 karavel. Z tejto kolonizačnej cesty sa vrátil až roku 1496. Na ďalšej výprave objavil pobrežie Južnej Ameriky v oblasti ústia rieky Orinoko a vrátil sa na Haiti. Intrigy Kolumbových neprajníkov však už vtedy dosiahli vrchol a kalich utrpenia sa naplnil. Kolumba krivo obvinili, zbavili velenia a do Španielska sa vrátil roku 1500 – a v okovách! Nestratil však kráľovskú priazeň, zbavili ho obvinení a roku 1502 vyplával so štyrmi karavelami na ďalšiu cestu. Nebola úspešná, jeho loď stroskotala pri pobreží Jamajky a admirál musel takmer rok čakať na záchranu na pevnine. Dobrodružný život ho však veľmi vyčerpal a do Západnej Indie sa už viac nevrátil. Kolumbus, novoveký objaviteľ Ameriky, napokon v roku 1506 zomrel v španielskom Valladolide.
Kniha vyšla v roku 2020 vo vydavateľstve Perfekt.
Súťažná otázka
Ak nám do 31. marca 2021 pošlete správnu odpoveď na otázku:
Čo majú spoločné výrazy škuner, šalupa a brigantína?
zaradíme vás do žrebovania o knihu Jaroslava Copláka: Oceánske dobrodružstvo z vydavateľstva Perfekt. Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Staré grunty 52, 842 44 Bratislava 4.