Je známe, že zvyšovanie povrchových teplôt vedie k podstatnému zníženiu rozsahu aj trvania snehovej pokrývky, čo má priamy súvis s množstvom vody zadržanej v napadanom snehu.
Pokiaľ ide o energiu, zavlažovanie a pitnú vodu, milióny ľudí sa spoliehajú na topiaci sa sneh. Presnejšie informácie o hmotnosti snehu by nielen pomohli posúdiť dostupnosť sladkovodných zdrojov a identifikovať povodňové riziko, ale tiež by umožnili lepšie posúdiť úlohu sezónnych snehových nádielok v klimatickom systéme. Preto odhadnúť množstvo sezónneho snehu je dôležité pre pochopenie vodného cyklu a klimatického systému Zeme. Nový výskum Iniciatívy ESA pre zmenu klímy (Climate Change Initiative, CCI) pomohol vytvoriť prvý spoľahlivý odhad zmeny hmotnosti snehu, a tak uľahčil identifikovať rôzne kontinentálne trendy.
Kombinácia metód
Kanadskí vedci a ich kolegovia z Fínskeho meteorologického inštitútu (FMI), ktorí pracujú ako súčasť CCI, spoľahlivo odhadli množstvo ročnej snehovej hmoty a zmeny snehovej pokrývky na severnej pologuli medzi rokmi 1980 – 2018. Ich výskum ukazuje, že množstvo snehu zostalo rovnaké v Eurázii, no kleslo v Severnej Amerike, pričom sa však celkový rozsah snehovej pokrývky v oboch regiónoch zmenšil.Tridsaťdeväťročný záznam údajov o množstve snehu je založený na pasívnych mikrovlnných satelitných pozorovaniach kombinovaných s pozemnými meraniami hĺbky snehu. To vedeckému tímu umožnilo znížiť odhad ročného maximálneho množstva snehu na severnej pologuli na 3 062 gigaton v rokoch 1980 – 2018. Predchádzajúce odhady sa pohybovali od 2 500 do 4 200 gigaton. Zároveň sa ukázalo, že maximálne množstvo snehu sa bežne vyskytovalo v mesiaci marec.Tím použil metódu, ktorá koriguje akékoľvek anomálie v údajoch a porovnal ich s odhadmi z globálneho monitorovania snehu pre klimatický výskum, známeho tiež ako Glob-Snow, s tromi nezávislými odhadmi množstva snehu. Hlavný autor štúdie a profesor z FMI Jouni Pulliainen uviedol: Túto metódu je možné použiť na kombináciu rôznych pozorovaní, pretože poskytuje presnejšie informácie o množstve snehu. Predchádzajúca značná neistota v odhade množstva snehu, ktorá bola na úrovni 33 %, sa znížila na 7,4 %.
Spoľahlivejšie prognózy
Výskumný tím zistil malé zníženie množstva snehu na severnej pologuli počas štyroch desaťročí satelitných pozorovaní, keď sa na prelome februára a marca zistilo ročné maximálne množstvo snehu. Spoľahlivejšie odhady však vedcom umožnili identifikovať rôzne kontinentálne trendy. Napríklad množstvo snehu kleslo v celej Severnej Amerike o 46 gigaton za dekádu. To sa neobjavilo v Eurázii, ale pozorovala sa vysoká regionálna variabilita. J. Pulliainen vysvetľuje: V minulosti boli odhady globálnych a regionálnych snehových trendov iba orientačné. Výsledky ukazujú, že množstvo zrážok sa zvýšilo v severných regiónoch, a to najmä v severných častiach Ázie. V severných oblastiach, kde sa v zime zrážky zvyčajne menia na sneh, zostalo množstvo snehu rovnaké, alebo sa dokonca zväčšilo. V južných častiach, kde v zime dochádza skôr k vodným zrážkam, sa zmenšil rozsah snehovej pokrývky, ako aj množstvo snehu.Údaje o množstve snehu majú potenciál pomôcť vedcom analyzovať a zlepšiť spoľahlivosť modelov používaných na predpovedanie budúcich zmien. Predchádzajúce pokusy odhadnúť množstvo snehu v severných zemepisných šírkach sú totiž také rozmanité, že nie je možné posúdiť s dostatočnou dôverou, či došlo k zmenám.Projektový tím si kladie za cieľ pokračovať vo vývoji algoritmu GlobSnow v rámci CCI. Keďže tento program spája a kalibruje merania z viacerých satelitných misií, vytvára akési globálne časové rady. V novembri 2019 členské štáty ESA schválili zásadné rozšírenie flotily satelitných misií Copernicus Sentinel vrátane CIMR (Copernicus Imaging Microwave Radiometer). Tento multifrekvenčný mikrovlnný rádiometer, ktorý sa má byť uvedený do prevádzky najskôr v roku 2025, bude poskytovať merania verne zodpovedajúce realite s vysokým priestorovým rozlíšením, a tak bude rozširovať záznamy o pozorovaniach napadaného snehuv budúcnosti.
BP, foto Pixabay