Medzi najznámejšie nočné motýle patria lišaje. Z asi 1 450 známych druhov, ktoré sa vyskytujú predovšetkým v tropických a subtropických oblastiach, sa v našej prírode stretneme s devätnástimi druhmi.
Motýle z čeľade lišajovitých (Sphingidae) patria vo svete hmyzu k najlepším a najvytrvalejším letcom. Toto prvenstvo získali najmä vďaka špeciálnemu prispôsobeniu krídel a tvaru tela. Predné krídla lišajov sú úzke a vystužené tvrdou žilnatinou, mohutné vretenovité telo má aerodynamický tvar, a tak je dokonale prispôsobené na rýchly let. Lišaje patria medzi najrýchlejšie letiace motýle. Krídlami zamávajú 70- až 80-krát za sekundu.
Na porovnanie – známy mlynárik kapustový zamáva krídlami asi 9-krát za sekundu. Spôsobom letu preto lišaje pripomínajú známe kolibríky – tak ako ony sa dokážu zastaviť vo vzduchu alebo v sekunde zmeniť smer letu.
Lišaje sú aj veľmi vytrvalé letce. Môžu dosiahnuť rýchlosť až 50 km za hodinu a preletieť veľké vzdialenosti, často aj niekoľko tisíc kilometrov. Niektoré druhy k nám prilietajú až zďalekej severnej Afriky a na svojej ceste letia cez Stredozemné more a Alpy, čo je obdivuhodný výkon. Počas letu majú veľmi úspornú spotrebu energie, ktorú čerpajú zo zásob zabezpečených ešte zo štádia húsenice.
Farebné húsenice
Lišaje patria medzi najkrajšie druhy nočných motýľov. Mnohé druhy sa vyznačujú pestrými farbami, iné zasa nápadnou veľkosťou alebo maskovacím tvarom a zafarbením krídel. Pri niektorých druhoch je nápadný aj veľmi dlhý cuciak, ktorý môže dosahovať dĺžku až 10 cm. Pri prijímaní potravy preto motýle nesadajú na kvet, ale počas letu cuciak vysunú až do kvetu a sajú nektár. Tieto druhy sú dôležitými opeľovačmi kvetov s trúbkovitým tvarom alebo kvetov s dlhou ostrohou. Len lišaje napríklad opeľujú našu známu orchideu – vemenník, ktorá má nektár uložený až na konci niekoľko centimetrov dlhej ostrohy.
Iné druhy majú zasa cuciak zakrpatený, preto počas svojho života neprijímajú žiadnu potravu a žijú len zo zásob, ktoré načerpali v štádiu húsenice. Tie sú často veľmi nápadné. Povrch ich tela je hladký, pri niektorých druhoch jemne zrnitý a veľmi často pestro zafarbený. Spoločným znakom väčšiny húseníc lišajov je chitínový rožtek alebo malý hrbolček, ktorý majú umiestnený na poslednom článku tela.
Opradený poverami
Naším najväčším a najznámejším lišajom je lišaj smrtihlav (Acherontia atropos). U nás sa s ním najčastejšie stretneme v jarných a jesenných mesiacoch. Patrí k ťahovým motýľom, na naše územie každoročne prilieta zo Stredomoria a zakladá u nás generáciu, ktorá sa liahne na jeseň.
Okrem svojej veľkosti nás tento motýľ určite upúta aj zaujímavou kresbou na hrudi, ktorá pripomína ľudskú lebku. Práve pre túto kresbu sa v minulosti považoval za symbol smrti a nešťastia. Ľudia verili, že je poslom smrti, a pripisovali mu rôzne nadprirodzené schopnosti.
Lišaj smrtihlav je zvláštny aj tým, že ako jediný motýľ vydáva pri podráždení alebo ohrození krátky piskľavý zvuk. Známa je jeho záľuba navštevovať úle včiel, kde saje med, na čo neraz doplatí životom. Má krátky a hrubý cuciak, a preto sa neživí nektárom z kvetov. Lákajú ho najmä sladké a zapáchajúce látky, ako sú med alebo šťava hnijúceho ovocia. Svojím cuciakom dokáže vypiť aj 3 ml tekutiny v priebehu pár sekúnd.
Húsenice lišaja smrtihlava žijú na ľuľkovitých rastlinách a u nás ich najčastejšie nachádzame od júla do septembra na zemiakovej vňati. Sú nápadné svojou veľkosťou a zaujímavým zafarbením.
Naše veľké lišaje
Okrem lišaja smrtihlava sa v našej prírode môžeme stretnúť s ďalšími osemnástimi druhmi lišajov. Mnohé z nich nás zaujmú svojou veľkosťou, zafarbením, tvarom krídel alebo zaujímavou kresbou.
Medzi veľké druhy lišajov patrí lišaj orgovánový (Sphinx ligustri). Tento pestro zafarbený lišaj je nápadný ružovkastým zafarbením spodných krídel a bruška. To mu slúži najmä na odstrašenie nepriateľa. Pri napadnutí motýľ roztvára predné krídla s maskovacím zafarbením a útočníkovi ukazuje nápadne zafarbené bruško a zadné krídla. Pri tomto výstražnom postoji často poskakuje a ohýba bruško, čím ešte viac vyniknú ružové pásy. Lišaj orgovánový má aj veľmi pekné a zaujímavé húsenice. Sú bledozelené, na tele majú ružovobiele pásiky a žlté bodky a výrazný rožtek. Pri vyrušení zaujímajú postoj pripomínajúci egyptskú sfingu. Najčastejšie ich nájdeme na vtáčom zobe.
Zaujímavým druhom je ďalší veľký druh lišaja – lišaj pupencový (Agrius convolvuli). Aj keď zafarbením krídel nijako nevyniká, má nápadný výnimočne dlhý cuciak, ktorý má dĺžku až 10 cm. Je aj vynikajúci letec. Najčastejšie na konci leta ho môžeme vidieť pri trúbkovitých kvetoch. Tu sa podobne ako kolibrík vznáša nad kvetom a saje nektár. Zaujímavá je aj jeho kukla, ktorú od kukiel ostatných lišajov bezpečne spoznáme podľa mohutnej a do špirály stočenej pošvy cuciaka.
K veľkým druhom patrí aj lišaj dubový (Marumba quercus), ktorý zároveň patrí medzi naše najvzácnejšie lišaje. U nás má severnú hranicu rozšírenia a v našej prírode sa vyskytuje len na niektorých stepných a lesostepných lokalitách, najmä tam, kde rastie dub cerový. Tento krásny a majestátny motýľ má u nás len jednu generáciu. Jeho krídla majú zaujímavé bledohnedé pastelové zafarbenie. Pri odpočinku je motýľ dokonale maskovaný, jeho vzhľad a držanie tela veľmi verne pripomína uschnutý list. Motýle lietajú od júna do augusta, najmä v neskorých nočných hodinách a často prilietajú za svetlom.
Text a foto Ing. Ľubor Čačko