S malými a trocha krvácajúcimi poraneniami netreba bežať k lekárovi – stačí ranku prekryť kúskom gázy a prelepiť ju lepivou páskou – tzv. leukoplastom.
Lepivú pásku na medicínske účely, ktorá dostala názov Leukoplast (to je chránený názov), vyvinul už v roku 1901 nemecký chemik Isaak Lifschütz. V súčasnosti sa vyrába nepreberný sortiment lepivých pások, ktoré používajú aj chirurgovia na upevnenie väčších obkladov či obväzov. Jednou z nevýhod klasických leukoplastov je to, že ich odtrhnutie od tela je trošku bolestivé či nepríjemné. Druhou nevýhodou je, že takéto pásky nedržia dobre na mokrých či vlhkých povrchoch.
Výskumný tím prestížnej americkej univerzity MIT (Massachusetts Institute of Technology) nedávno oznámil, že vyvinul lepivú pásku nového druhu. Tá dobre uľpie aj na mokré povrchy – teda napríklad aj na orgány vnútri nášho tela – a možno ju bezpečne odstrániť, keď už nie je potrebná. Inovatívna páska je zhotovená na báze polyakrylovej kyseliny obsahujúcej chemické skupiny, nazývané NHS estery. Tieto esterové skupiny pomáhajú vytvoriť silnú väzbu s proteínmi na povrchu tkaniva. Experimenty ukázali, že páska s lepivou substanciou nového typu skutočne dobre drží aj na vnútorných orgánoch s vlhkým povrchom – a to tak dobre, že ju ťažko odstrániť. Pri jej odtrhávaní by sa mohli poškodiť citlivé orgány, na ktorých je páska prilepená. A tento problém sa tímu MIT podarilo úspešne vyriešiť použitím soľného roztoku obsahujúceho glutatión a trošku jedlej sódy, známej aj ako prášok na pečenie. Vedci experimentovali s rôznou koncentráciou prísad v spomenutom roztoku a postrekovali ním vzorky lepivej pásky prilepenej na rôzne orgány prasaťa – išlo napríklad o pľúca či črevá, ale aj o srdce. Napokon našli najvhodnejšiu koncentráciu soľného roztoku, ktorý difúziou prenikol za približne päť minút na miesto dotyku pásky s tkanivom, a konvertoval lepivú substanciu na šmykľavý gél, čo umožnilo pásku ľahko stiahnuť.
RM, foto MIT