Azda najkontroverznejší vzťah k našim živočíchom je vzťah k pavúkom. Veľa ľudí sa obáva ich jedovatého uhryznutia, viacerým sú nesympatické, pre niektorých sú zasa zaujímavé, iní ich priam zbožňujú… Ako je to vlastne s pavúkmi?
Nazrime do zvláštneho života pavúkov a povedzme si o nich zopár zaujímavostí…
Pohľad do antiky
Pavúky priťahovali pozornosť ľudí už oddávna. V starovekom Grécku sa verilo, že v pavúkoch je zakliate dievča menom Arachné, ktoré vraj bolo také namyslené na svoju šikovnosť v tkaní, že sa opovážilo vyzvať na súťaž samotnú bohyňu Aténu. Za túto opovážlivosť ju bohyňa premenila na pavúka odsúdeného na večné tkanie. O tom, že táto stará grécka báj pretrvala až doposiaľ, svedčí aj skutočnosť, že podľa nej pomenovali vedný odbor zaoberajúci sa pavúkmi, arachnológia, a známy strach z pavúkov zasa arachnofóbia.
(Aculepeira ceropegia)
Celosvetovo rozšírené
Keď povieme, že pavúky sú rozšírené po celom svete, nie je to žiadne zveličovanie. Okrem ľudských obydlí a kultúrnej krajiny sa s nimi stretávame aj v pustých lesoch, vo vysokých horách, dokonca aj v močiaroch. Pavúky sú jednoducho všade okolo nás. Biológovia odhadujú, že vo svete žije približne 40 000 druhov pavúkov. V našej prírode ich nájdeme len nepatrný zlomok, asi 950 druhov.
Rafinované dravce
Všetky pavúky sú dravce a na získanie potravy používajú rôzne, často až neuveriteľné spôsoby. Najznámejším je chytanie koristi do siete s lepkavými vláknami. Asi najkrajšie a najsymetrickejšie siete tkajú križiaky, fascinujúce svojou dokonalosťou. Poznáme však aj úplne iné typy sietí. Niektoré druhy pavúkov si budujú siete v podobe rúrok alebo lievikov, iné druhy majú ešte rafinovanejšie postupy. Napríklad plachtárky z čeľade Linyphiidae si stavajú tzv. baldachýnové siete. Je to hustá vodorovná pavučina napnutá v kroví alebo medzi nízkymi rastlinami, nad ktorou sa nachádza hustá sieť zvislých vláken. Tieto vlákna slúžia na zachytenie hmyzu a usmernenie koristi do pavučiny plachtárky. Zaujímavé siete stavia pakrižiak smrekový (Hyptiotes paradoxus), veľmi úzko viazaný na smrekové lesy. Tento druh pletie trojrohé siete, zodpovedajúce trom sektorom kruhovej siete križiaka. Z rohu, v ktorom sa zbiehajú lúče siete, vybieha dlhé signálne vlákno. Jeho koniec drží pavúk prednými nohami. Sám visí šikmo nad sieťou na poistnom vlákne, ktoré predtým upevnil na konári a navinul si ho na bruško. Visí nehybne a napína signálne vlákno, čím sa napína aj sieť. Ak do siete vletí hmyz, pavúk pustí signálne vlákno, napnutá sieť ochabne, vlákna siete sa navzájom priblížia a pohybujúca korisť sa do nich zamotá.
patrí medzi naše väčšie druhy.
Ešte zaujímavejší a omnoho kurióznejší spôsob lovu má austrálsky pavúk Deinopis subrufa. Svoju sieť neupevňuje na okolité rastliny, ale drží ju medzi dlhými prednými nohami. Keď zazrie korisť, vymrští sa k nej a omotá ju sieťou.
Zaujímavý spôsob lovu má aj snovačka rodu Cladomelea, žijúca v Afrike. Pazúrikmi svojich nôh drží vlákna, na konci ktorých je kvapka lepu. Z času na čas pavúk zatočí takýmto vláknom a hmyz v jej blízkosti sa hneď prilepí na lepkavú guľôčku. Spomeňme tiež pradiarky z čeľade Theridiidae, ktoré majú na zadných nohách zvláštny aparát – posledný článok má rad štetiniek. V rozhodujúcom okamihu, keď sa v sieti zmieta korisť a hrozí nebezpečenstvo jej úteku, zliezajú pradiarky až ku koristi a zadnými nohami pomocou týchto štetiniek na obeť vyčesávajú zo spriadacieho aparátu spleť mimoriadne jemných vláken. Tá je o chvíľu zabalená ako vo vate, neschopná pohybu. Pri väčšine druhov pavúkov si každý jedinec stavia svoju vlastnú sieť, no známe sú aj druhy žijúce v komunitách a spriadajúce priam gigantické siete. Tieto pavúky pri love koristi spolupracujú, a tak dokážu premôcť podstatne väčšiu korisť, na ktorú by si ako jednotlivci nikdy netrúfli.
Skokani
Nie všetky pavúky však na chytanie koristi používajú siete. Mnohé druhy žiadne siete nerobia a na chytanie koristi používajú úplne inú stratégiu. Niektoré chytajú korisť skokom, iné zase striehnu pri svojich dierach alebo sedia v kvetoch.
Pozoruhodné sú najmä skákavky z čeľade Salticidae. Tieto pavúky majú mimoriadne dobre vyvinutý zrak. Okrem bočných vedľajších očí s malou ohniskovou vzdialenosťou majú jeden pár hlavných očí s veľmi veľkými šošovkami. Tieto oči majú až dvojnásobnú ohniskovú vzdialenosť a môžeme ich prirovnať k teleobjektívu fotoaparátu. Ako to funguje? Vedľajšie oči môže skákavka otáčať rôznymi smermi a registruje nimi predovšetkým pohyb koristi. Hlavné oči však smerujú len dopredu a pavúk pomocou nich určuje presnú vzdialenosť a tvar koristi. Ak teda skákavka zaregistruje svojimi bočnými očami pohyb koristi, okamžite sa k nej otáča a zamieri na ňu svoje hlavné oči. Potom sa k nej nenápadne prikradne a skočí na ňu.
Maskovanie až mimikry
Zaujímavú stratégiu lovu používajú aj niektoré druhy kvetárikov z čeľade Thomisidae. Žijú v kvetoch a lovia hmyz prilákaný kvetom. Kvetárik dvojtvarý (Misumena vatia) môže dokonca čiastočne prispôsobiť farbu svojho tela farbe kvetu, na ktorom sa práve nachádza, a tak sa účinne maskovať pred korisťou.
Vodomilný pavúk
Hoci to znie neuveriteľne, pavúky žijú aj pod vodou, konkrétne vodnár striebristý (Argyroneta aquatica). Je to jediný druh pavúka, žijúceho na Zemi, trvale žijúceho pod vodnou hladinou. Obýva rybníky a stojaté vody mierneho pásma Európy. Tu si buduje priestranný pavučinový zvon, do ktorého prostredníctvom svojho ochlpeného zadočku nanosí dostatok vzduchu. Takto zhotovený príbytok mu vydrží aj niekoľko týždňov až mesiacov. Po určitom čase však musí vzduch dopĺňať. Vo vzduchovom zvone pavúk prebýva väčšinu svojho života – tu striehne na korisť, požiera ju, prebieha tam párenie, zhotovovanie kokónu aj liahnutie mláďat.
Vodu obľubuje tiež lovčík pobrežný (Dolomedes fimbriatus), zdržiavajúci sa pri vode, ale tiež na hladine mlák. Dospelé jedince dokážu uloviť oveľa väčšiu korisť, než sú samy – menšiu rybu alebo žubrienku, čo dokáže iba neveľa bezstavovcov. Lovčík pri love beží po hladine vody, ale pri ohrození sa dokáže aj na chvíľu ponoriť. Rozmnožuje sa na súši.
Rozmnožovanie
Zaujímavým obdobím v živote pavúkov je ich rozmnožovanie. V tomto čase začínajú samčeky vyhľadávať samičky, ktoré ich lákajú špecifickou vôňou feromónov. V čase rozmnožovania samičky pokladajú samčeky za korisť, preto musia byť samčeky pri približovaní sa k samičke a samotnom akte párenia veľmi opatrné. Párenie je pre ne veľmi rizikové a predchádza mu tzv. svadobný rituál. Napríklad lovčík z čeľade Pisauridae prichádza k samičke s ulovenou korisťou, zabalenou v pavučinovom zámotku, a pri zásnubnom ceremoniáli jej ju odovzdá. Samček skákavky z čeľade Salticidae predvádza zasa akýsi rituálny tanec v štýle černošských tancov. Samček podupáva nohami, čím vyvoláva vibrácie, upozorňujúce samičku na jeho úmysly. Keď sa chce páriť križiak, najprv zazvoní na samičku. Jedno svoje vlákno upevní o jej sieť a potom ho pravidelne poťahuje a zo správania samičky skúma, či sa môže pokúsiť o zblíženie. Samotný akt párenia je však pre samčeka križiaka doslova životu nebezpečný. Ak totiž samček vloží prvú pedipalpu do pohlavného otvoru samičky, tá ho zviaže hodvábnym vláknom. (Pedipalpy sú druhým párom priústnych končatín, na ktorých má dospelý samec kopulačný orgán.) Keď uvoľní prvú pedipalpu a vloží druhú, zúfalo sa snaží uvoľniť putá a rýchlo utiecť. Ak sa mu to aj podarí za cenu straty jednej alebo dvoch nôh, pri ďalšom kopulačnom akte s inou samičkou často už neutečie… Evolúcia však naučila samčekov brániť sa, a tak napríklad lovčík Pisaurina mira počas párenia zväzuje samičke predný pár nôh a ostatné pevne pridržiava svojimi nohami. Kvetárik z rodu Xysticus zasa navlieka okolo hlavy a nôh samičky akúsi ohlávku, ktorou ju pevne pripútava k podkladu.
Jedovatý stepník moravský (Eresus moravicus), len v roku 2008 popísaný druh pavúka, je zastúpený väčším počtom samčekov než samičiek, a tak samčeky kruto súperia o možnosť samičkám odovzdať svoje gény. Po kopulácii preto zalepujú svojim partnerkám pohlavný orgán, aby sa náhodou nepárili aj s iným samčekom.
Láska k potomkom až za hrob
Pri pavúkoch je sympatická, často až dojemná, starostlivosť o potomstvo. Samičky niektorých druhov nosia kokón s vajíčkami v chelicerách (čo je prvý pár priústnych končatín) alebo pripevnený na zadočku. Iné druhy strážia kokón až do vyliahnutia mláďat, prípadne vyliahnuté mláďatá nosia určitý čas na chrbte. Príkladom lásky až za hrob je však samička pavúka stepníka moravského. Pre svoje novonarodené mláďatá prináša tú najvyššiu obeť – práve ona je totiž ich prvou potravou.
Naše ľudové príslovie hovorí, že pavúk prináša šťastie. Pavúky sú naozaj veľkým šťastím pre nás a pre celú prírodu. Chytajú veľké množstvo hmyzu a zabezpečujú tak rovnováhu v prírodných ekosystémoch. Robia nám dobrú službu, a preto si zaslúžia našu ochranu.
Ing. Ľubor Čačko
Foto autor