Málokto vie, že takmer v každom dome alebo na dedinskom dvore, v osade či v chatovej oblasti, ale aj v lesných porastoch, na lúkach a pri vode žijú malé zemné hmyzožravé cicavce – zákonom chránené piskory.
Malé tvory z čeľade piskorovité (Soricidae) sa podobajú myšiam. Od myší ich však rýchlo rozlíšime podľa predĺženej hlavy, tenkého rypáčika a jemnej zamatovej srsti prevažne hnedej farby. V priemere merajú od štyroch do ôsmich centimetrov, ale ozdobou každého piskora je aj dlhý chvost, ktorý môže mať až osem centimetrov. Na Slovensku žijú z tejto čeľade piskory, dulovnice a bielozúbky.
Krátky, no intenzívny život
Piskory sa často vyskytujú na vlhkých miestach, pri machom obrastených pňoch, na lúkach, poliach či v lesoch. Medzi najrozšírenejšie druhy patria piskor obyčajný alebo lesný (Sorex araneus), ktorého nájdeme takmer vo všetkých regiónoch Slovenska. Vzácnejšie sú piskor horský (Sorex alpinus) a piskor malý (Sorex minutus). Ten váži dokonca iba tri až päť gramov a je jedným z najmenších cicavcov, ktoré žijú na našom území. Piskora horského môžeme pri troche šťastia pozorovať v horských oblastiach. Piskory žijú relatívne krátko a dožívajú sa maximálne tri roky. Samica rodí mláďatá do hniezda v úkryte. Mladé piskory rastú veľmi rýchlo a svoju hmotnosť za štyri dni aj zdvojnásobia. V jednom vrhu býva tri až sedem mláďat a do roka mávajú piskory dva až štyri vrhy.
Vrčia, kvičia a bijú sa
Hniezda si piskory pripravujú v rôznych dierach v zemi. Tie usilovnejšie si vyhrabú vlastný úkryt v mäkkej pôde, ale mnohé obsadia dieru v poli po hrabošoch alebo v lese či pri vode v dierach po iných hlodavcoch.
Medzi otvormi do príbytku majú vybehané chodníčky. Neskúsený pozorovateľ sa poteší, keď objaví spoločenstvo piskorov. Očakáva, že uvidí tieto hmyzožravce ako priateľské spoločenské tvory. No takmer každé stretnutie dvoch piskorov tento dojem vyvráti. Keď sa na svojej cestičke stretnú napríklad mravce, pozdravia sa tykadlami, no dva piskory na seba zaútočia. Ani samica so samcom, okrem času párenia, spolu nežijú veľmi priateľsky. Samce uchádzajúce sa o samicu sú k sebe veľmi nepriateľské. Najprv na seba dlho vrčia a kvičia. Pri vzájomnej bitke vyskakujú kolmo nahor a útočia všetkými štyrmi končatinami naraz. Piskor, ktorý silno zakňučí, obvykle odchádza z boja ako porazený.
Nevydržia hladovať
Bielozúbky uprednostňujú suchšie oblasti, najčastejšie ich môžeme zazrieť v záhradách pri domoch. Tieto hmyzožravé zvieratá sú užitočné. Ako potrava im slúžia takmer všetky štádiá vo vývoji hmyzu – lovia červy, dážďovky i slimáky. Sú neobyčajne žravé a denne zožerú aj dvakrát toľko potravy, koľko vážia. Často nepohrdnú ani uhynutými zvieratami, pričom najväčšou pochúťkou je pre ne mozog zdochliny. Ani jeden druh piskorov nevydrží viac ako dve až tri hodiny hladovať. Majú taký rýchly metabolizmus, že niektoré druhy môžu už po piatich až deviatich hodinách bez potravy uhynúť.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Text a foto Ivan Kňaze