- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Podobnosť čisto náhodná?

Najsilnejší pud v živej prírode je pud sebazáchovy. V úsilí prežiť dokážu niektoré živočíchy napodobňovať iné živočíchy či predmety zo svojho okolia. Tento jav sa nazýva mimikry.

Kuvik zemný

Mimikry sú pre niektoré živočíchy podstatnou a neraz aj jedinou možnosťou, ako prežiť. Najznámejšie mimikry sú tie, ktoré živočícha robia menej nápadným, maskujú ho a pomáhajú mu splynúť s okolím.
Sú však aj mimikry, keď neškodný živočích výzorom alebo správaním napodobňuje jedovatý druh či skupinu druhov. Pre predátora to má byť výstraha, až priam zastrašenie, že živočích, na ktorého sa mu zbiehajú slinky, je preň vlastne nebezpečný, a tak ho má nechať na pokoji. Takýto dômyselný vynález prírody sa nazýva batesovské mimikry. Stretneme sa s ním pri viacerých druhoch motýľov, ktorých škvrny na krídlach sa podobajú očiam sovy, jastraba alebo mačky. V prípade stavovcov je batesovské mimikry veľmi vzácne. Ale nebola by to príroda, aby nás neprekvapila aj v tomto prípade. V Južnej Amerike žije sova kuvik zemný (Athene cunicularia), ktorý z bezpečia svojho hniezda v prípade nebezpečenstva syčaním napodobňuje jedovatého hada štrkáča. Doteraz si ornitológovia mysleli, že je to unikát medzi vtákmi.

Dospelá koturla popolavá

Nenápadná kuturla

Vedecká výprava ornitológov sa rozhodla preskúmať horný tok rieky Madre de Dios v Peru. A práve tu narazila na hniezdo nevýrazného vtáka koturly popolavej (Laniocera hypopyrra). Už to bol úspech a dôvod na radosť, pretože išlo len o druhé nájdené hniezdo tejto koturly. Je to nenápadný spevavec z čeľade tityrovitých, ktorý svojím vzhľadom pripomína holubicu. Dospelý jedinec je asi 20 centimetrov dlhý a má hmotnosť do 50 gramov. Živí sa najmä lovením rozličného hmyzu. Obýva subtropické alebo tropické nížinné lesy. Aj napriek pomerne malej veľkosti tela koturla popolavá hniezdi iba raz ročne. Ornitológovia to vysvetľujú tým, že vďaka vyššej miere prežívania dospelých jedincov sú pre tropické vtáky typické menšie investície do hniezdenia v rámci jednej sezóny. Hniezdo koturly popolavej je otvorené a zvyčajne si ho buduje zo suchého lístia v oblastiach s relatívne riedkym porastom. A práve v hniezde tohto nenápadného vtáka čakalo ornitológov prekvapenie.

Antipredačná stratégia

Uprostred hniezda našli maličké chlpaté oranžové čudo. Keďže dospelý jedinec sa dá pre fádne sfarbenie peria ľahko prehliadnuť, atypické jasne oranžovo sfarbené mláďa s dlhými pretiahnutými perami s čiernymi bodkami a s bielym hrotom na ich konci vyvolalo medzi ornitológmi prekvapenie. No vyplašené chlpaté mláďa zo strachu nepišťalo, ani sa netrepalo, ale začalo hlavou veľmi pomaly pohybovať zo strany na stranu. Možno by na tom nebolo nič zaujímavé, keby to nepripomínalo typické správanie chlpatých húseníc. Ale akých húseníc! Oranžových, chlpatých, veľkých ako mláďa koturly popolavej, žijúcich na tom istom teritóriu, a navyše – jedovatých. A práve tieto húsenice z čeľade Megalopygidae predátori ochotne vynechávajú zo svojho jedálneho lístka…
Mláďatá koturly popolavej sa hrajú na jedovaté húsenice asi dvadsať dní. Aby im rodičia dokázali zabezpečiť dostatok potravy, musia často loviť ďaleko od hniezda a s potravou sa vracajú k mláďatám len približne raz za hodinu. Tak sú nechránené mláďatá dlhý čas odkázané samy na seba a musia sa chrániť svojím fantastickým mimikry. Oproti kuvikovi zemnému si tak koturla vypracovala ešte dokonalejšie mimikry – nielenže sa podobá na jedovatého živočícha, aj sa správa ako on. A to je oveľa vyspelejšia, dokonalejšia ochrana.

PL
Foto wikipédia, Santiago David-Rivera

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 10/2015.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre