Pri vytváraní alebo preberaní pomenovaní nových reálií sa spočiatku objavuje v jazyku viacero foriem. Používanie niektorých z nich môže pretrvávať dlhodobo. Napríklad slovo džem sa v slovenčine ustálilo v tejto zdomácnenej podobe, pôvodne písaná podoba jam sa nepoužíva. No pomenovanie jedného z osobitných typov hudby funguje v slovenčine v podobe džez i jazz.
V niektorých prípadoch sa vyskytujú aj hybridné formy. Časť slova alebo jedno písmeno ostáva v pôvodne písanej podobe, ďalšia časť nadobúda adaptovanú, zdomácnenú podobu, napr. software – zdomácnené softvér, ale v textoch sa nachádzajú aj podoby softvare či softwér; podobne scan – sken – skenovať, ale vyskytne sa aj podoba scanovať. Ešte variabilnejšie je písanie prevzatých pomenovaní zložených z viacerých slov.
Od začiatku tohto roka sa vo svete i na Slovensku zvýšil výskyt nového vírusu a ním spôsobeného ochorenia. Aj v jazyku sa frekventovane vyskytujú ich pomenovania v rôznych podobách, pričom sme zároveň svedkami rýchleho procesu adaptácie týchto pomenovaní a niektorí aj tvorcami rozmanitých odvodenín, paródií či tvorivých jazykových hier a vtipov. Svedčí to o rozsiahlosti a hĺbke prieniku tohto javu do našich životov.
Oficiálne pomenovania, ktoré aj s vysvetlením uvádzajú vedci z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV, sú: koronavírus SARS-CoV-2 (vírus ťažkého akútneho respiračného syndrómu) vyvolávajúci ochorenie COVID-19 (Coronavirus disease 2019). V reťazci doteraz najrozšírenejších vírusov tohto typu sa v zahraničnej literatúre stretneme aj s názvami coronaviruses SARS-CoV, MERS-CoV, and 2019-nCoV.
V slovenčine sa v bežných textoch (okrem názvov stránok) pôvodná podoba coronavirus prakticky nevyskytuje, zriedkavo sa objavuje hybrid coronavírus. V prvej fáze prieniku nového vírusu do Európy a jeho pomenovania do slovenských médií sa prejavovala značná rozkolísanosť v jeho písaní. Autori textov používali základný výraz koronavírus v podobe dvoch slov (korona vírus), v zápise so spojovníkom (korona-vírus) a svoju neistotu vyjadrovali aj použitím úvodzoviek či výrazu takzvaný. V súčasnosti je už jeho písanie ustálené vo forme jedného slova bez spojovníka, čo zodpovedá pomenovaniam iných vírusov (napr. papilomavírus, rotavírus, cytomegalovírus, herpesvírus) a zaužívanému tvoreniu tohto typu slov v slovenčine (napr. hobbycentrum, betakarotén, gamaterapia, cykloturistika, miestodržiteľ, videoprenos). Od podoby koronavírus sa už tvoria aj odvodeniny typu koronavírusové zariadenie.
Neistota v spôsobe písania sa aktuálne preniesla na ďalšie pomenovania, napr. koronakríza, korona kríza aj korona-kríza; korona opatrenia, koronaobdobie, koronaprevrat, korona eurofondy, korona obete, korona-karanténa, či koronapárty, korona puberta; kolónavírus (všetky slová uvádzame tak, ako sa nachádzali v príslušných textoch).
Ukazuje sa, že napriek rozkolísanosti frekvenčne už prevláda ustálená podoba jedného slova bez spojovníka (koronakríza), hoci je možné použiť aj opisnejšie vyjadrenia (kríza, karanténa v čase pandémie koronavírusu, obete koronavírusu). V rámci ekonomizácie jazyka sa ako hovorová používa skrátená podoba korona (čas, obdobie, obete korony). Pomenovanie ochorenia covid-19 sa však takmer výlučne používa v tejto oficiálnej, nezdomácnenej podobe.
PhDr. Mária Šimková, Ph.D.