- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Posledný náhrdelník neandertálcov

Pohľad na vstup do jaskyne Cova Fodarada v Katalánsku, kredit Antonio Rodríguez-Hidalgo

V Španielsku našli dosiaľ najmladšie známe stopy po výrobe ozdôb z pazúrov orla, typických pre neandertálcov. Azda to môže byť definitívny dôkaz, že aj oni mysleli symbolicky.

Neandertálci, ľudia z druhu Homo neanderthalensis, boli v Európe a celkove v Eurázii dávno pred nami sapientmi, ľuďmi z druhu Homo sapiens, hoci aj oni (a niekoľko ďalších ľudských druhov) boli potomkami skoršej migrácie archaických príslušníkov ľudského rodu Homo z Afriky do zvyšku Starého sveta. Keď sa s nami v západnej Eurázii stretli, obidva naše druhy sa krížili, o čom svedčí niekoľko percent neandertálskej DNA v našej. Mohli sme mať spolu deti – no nakoľko sme si boli podobní mentálne? Ešte vždy nie je jasné, či neandertálci zvládli článkovanú reč, ani to, do akej miery využívali symboly, znak zložitejšieho myslenia.

Kus kosti ľavej nohy orla iberského z jaskyne Cova Fodarada. Sú na nej umelé zárezy po vynímaní pazúrov, v pozadí lebka neandertálca, kredit Antonio Rodríguez-Hidalgo.

Ozdoby z orla

Vedci spočiatku brali symbolizmus ako súčasť moderného správania, definujúceho anatomicky moderných ľudí (iné označenie sapientov), a preto ozdoby, ktoré objavili, spájali práve so sapientmi. No z výskumov vyplýva, že už v strednej fáze staršej kamennej doby (v paleolite, pred 250- až 35-tisíc rokmi), predovšetkým v jej druhej polovici, sa u neandertálcov objavovali osobné ozdoby ako korále, prívesky či náhrdelníky. V našej africkej kolíske išlo najmä o prevŕtané ulity mäkkýšov a škrupiny pštrosích vajec. Ich tvorcami boli zrejme skorí sapienti. V Eurázii, konkrétne na jej západe v južnej Európe, sú najstaršími takýmito dokladmi náhrdelníky a prívesky z orlích pazúrov. Datované sú až do čias pred 120-tisíc rokmi – pred príchod sapientov. Zjavne ich vyrobili už neandertálci. Dosiaľ sa tieto ozdoby našli v páse od severozápadného Chorvátska po južné Francúzsko. Tím jedenástich vedcov zo Španielska, Francúzska a Kanady to rozšíril na Pyrenejský polostrov, do Katalánska.

Pyrenejská premiéra

V jaskyni Cova Foradada pri dedine Calafell v provincii Tarragona našli totiž stopy využitia orlích pazúrov praľuďmi. Vedci na čele s Antoniom Rodríguezom-Hidalgom z madridského IDEA (Instituto de Evolución en Africa) a Juanom Ignaciom Moralesom z Barcelonskej univerzity o tom napísali v časopise Science Advances. Podľa datovania do čias pred niečo vyše 39-tisíc rokmi ide o zatiaľ najmladšie známe takéto stopy. Antonio Rodríguez-Hidalgo dokonca metaforicky hovorí o poslednom náhrdelníku neandertálcov. Ide o zvyšky kostí orla iberského (Aquila adalberti). Tento v súčasnosti ohrozený druh dravého vtáka dosiaľ žije v strednom a juhozápadnom Španielsku a v priľahlých oblastiach Portugalska. Vedci v jaskyni objavili kosti ľavej nohy veľkého dospelého jedinca. Sú na nich zreteľné zárezy po umelom vybratí pazúrov. Podrobnosti a ich porovnanie s inými prehistorickými nálezmi tohto typu v Európe a novšími etnografickými poznatkami preukázali, že dravca praľudia nezabili kvôli jedlu, ale kvôli pazúrom. Tie potom zjavne použili na ozdobné účely. Nález v Cova Foradada je dosiaľ najjužnejší doklad orlej symboliky používanej praľuďmi.

 Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 12/2019. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Zdeněk Urban