Niekedy sa zdá, že na to, čo vedci náročne vyskúmali, prišli múdri ľudia v dávnej minulosti svojou intuíciou či pozorovaním. Platí to napríklad aj pre pôst. Mnohé náboženstvá, ktoré vznikli pred stovkami či tisíckami rokov, nabádajú svojich veriacich – či dokonca im prikazujú –, aby sa v pravidelných intervaloch postili. Dôvody na dodržiavanie pôstu sú v rôznych náboženstvách rôzne (ide napríklad o prejav pokánia, uskromňovania sa či odopierania si pôžitkov), ale bezpochyby medzi nimi nechýba zdravotný aspekt. Ľudia zistili, že pôst má pozitívne účinky na ich organizmus a zdravie a tento poznatok potvrdzuje aj súčasnosť. Správy o rôznych druhoch pôstov a ich zaručených pozitívnych účinkoch na naše zdravie sa na nás hrnú zo všetkých strán. Existuje síce mnoho pozorovacích štúdií, ktoré potvrdzujú koreláciu medzi postením sa a zlepšením zdravotného stavu, ale doteraz neexistovala vedecká štúdia, ktorá by odhalila základný biologický mechanizmus vplyvu pôstu na zdravotný stav človeka. Svetlo do tohto problému vnáša štúdia, ktorú tím Harvardovej univerzity publikoval v časopise Cell Metabolism (Bunkový metabolizmus). Tím vedcov preukázal, že kľúčovú úlohu v procesoch, iniciovaných postením sa, hrajú mitochondrie – akési miniatúrne továrne na energiu vnútri buniek. Postenie sa ovplyvňuje mitochondriálne siete v bunkách a pomáha im udržať sa v mladistvom stave, čo vedie k lepšiemu zdravotnému stavu i predĺženiu života človeka.
RM
Foto National Institute of General Medical Sciences
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.