Astronómovia pracujúci s ďalekohľadom TRAPPIST v Európskom južnom observatóriu (ESO) na Cerro La Silla v Čile objavili trojicu planét na obežnej dráhe okolo mimoriadne chladnej trpasličej hviezdy vzdialenej 40 svetelných rokov od Slnka.
Veľkosťou a povrchovou teplotou sa novoobjavené planéty dajú porovnať so Zemou alebo Venušou a to z nich robí vhodné ciele na hľadanie života mimo Slnečnej sústavy. Ide o prvé planéty objavené pri takejto malej a slabej hviezde. Správu o objavoch zverejnili vedci 2. mája 2016 v časopise Nature.
Tri novoobjavené exoplanéty sú vhodným cieľom na hľadanie života za hranicami Slnečnej sústavy.
Trpasličia hviezda
Astronóm Michaël Gillon z Belgicka a tím jeho spolupracovníkov použili belgický ďalekohľad TRAPPIST na sledovanie hviezdy s označením 2MASS J23062928-0502285 (teraz známej tiež ako TRAPPIST-1). Zistili, že pri tejto slabej a chladnej hviezde dochádza k periodickým poklesom jasnosti, čo je známka toho, že medzi hviezdou a Zemou opakovane prechádza niekoľko objektov. Detailná analýza ukázala, že okolo hviezdy obieha trojica planét veľkosťou porovnateľných so Zemou. TRAPPIST-1 je trpasličia hviezda s mimoriadne nízkou povrchovou teplotou. Je oveľa chladnejšia a červenšia ako Slnko a len trocha väčšia než planéta Jupiter. Vo vizuálnej oblasti dosahuje jasnosť len 18,8 magnitúdy, hmotnosť okolo 0,08 hmotnosti Slnka a jej priemer (163 000 km) je len 0,12 priemeru Slnka. Teplota hviezdy je iba 2 550 K (Slnko má teplotu 5 780 K). Vek hviezdy sa odhaduje na 0,5 miliardy rokov. Hviezdy tohto typu sa v našej Galaxii vyskytujú často a žijú veľmi dlho. Po prvý raz sa však podarilo pri takejto hviezde objaviť planéty. Na oblohe sa nachádza v súhvezdí Vodnár, ale je priveľmi slabá na to, aby sa dala pozorovať voľným okom.
Tu možno odhaliť život
Michaël Gillon vysvetľuje význam ich pozorovania: Dôvod, prečo sa pokúšame nájsť Zemi podobné planéty okolo najmenších a najchladnejších hviezd v okolí Slnka, je jednoduchý. Zatiaľ len pri týchto malých hviezdach môžeme pomocou súčasných technických prostriedkov detegovať život. Pokiaľ chceme nájsť život vo vesmíre, práve tu by sme mali s jeho hľadaním začať.
Po známkach života astronómovia pátrajú skúmaním svetla zo vzdialenej hviezdy, ktoré doputuje až k Zemi. V ňom sa môžu nájsť prejavy atmosféry tranzitujúcej exoplanéty. Len v prípade slabých chladných hviezd, ako je TRAPPIST-1, sa tieto efekty prejavujú dostatočne na to, aby sa dali pozorovať. Ďalšie pozorovania získané pomocou väčších ďalekohľadov ukázali, že planéty obiehajúce okolo hviezdy TRAPPIST-1, sa veľkosťou podobajú Zemi. Dve z týchto planét obiehajú okolo svojej hviezdy veľmi rýchlo, s periódou 1,5 dňa a 2,4 dňa, tretia planéta má dlhšiu periódu obehu (tá však zatiaľ nie je dostatočne presne určená, pohybuje sa však v rozmedzí 4,5 až 73 dní).
Veľký skok v hľadaní života vo vesmíre
Napriek tomu, že dve vnútorné planéty obiehajú veľmi blízko trpasličej hviezdy, získavajú len asi štyrikrát (resp. dvakrát) viac energie ako Zem. To znamená, že sú k svojej hviezde bližšie, než leží vnútorný okraj obývateľnej zóny v tomto systéme. Aj tak by sa však na ich povrchu mohli v niektorých oblastiach vyskytovať vhodné podmienky na život. Tretia – vzdialenejšia planéta pravdepodobne dostáva menej energie než Zem. Ešte vždy by sa však mohla nachádzať na vonkajšom okraji obývateľnej zóny. Pomocou obrích ďalekohľadov, ktoré sa v súčasnosti konštruujú, vrátane E-ELT v Čile na Cerro Armazones alebo James Webb Space Telescope, ktorý bude vypustený na obežnú dráhu v roku 2018, budeme v budúcnosti schopní skúmať chemické zloženie atmosfér týchto planét a objaviť známky vody, prípadne biologickej aktivity. Bude to veľký skok v pátraní po živote vo vesmíre, dodáva spoluautor článku Julien de Wit (MIT, USA). Až 15 % hviezd v okolí Slnka sú chladné trpasličie hviezdy a v ich blízkosti môže byť množstvo planét. Hľadanie exoplanét tak vstupuje do fázy objavovania potenciálne obývateľných telies podobných Zemi. Prehliadkový ďalekohľad TRAPPIST je prototypom ambiciózneho projektu SPECULOOS, ktorý sa bude realizovať v budúcich rokoch v observatóriu na Cerro Paranal v Čile.
RNDr. Zdeněk Komárek
Foto ESO