Keď bola Slnečná sústava pred 4,5 miliardy rokov vo svojich začiatkoch, húf protoplanét krúžil okolo Slnka. Niektoré splynuli do väčších más, iné sa rozbili na kúsočky pri rôznych kolíziách. Kolízie vyprodukovali nespočetné množstvo fragmentov kozmických šrapnelov, z ktorých niektoré obiehali Slnko ako asteroidy bohaté na uhlík. Analýza kúskov takéhoto asteroidu podporuje myšlienku, že sú to pozostatky jednej zo stratených planét Slnečnej sústavy, z ktorých niektoré mohli byť veľké ako Merkúr, či dokonca väčšie. Meteority Almahata Sitta, ktoré pršali na Núbijskú púšť v roku 2008, zahŕňali množstvo hrubozrnných, na uhlík bohatých fragmentov známych ako ureility. Vnútri sú drobné diamanty, ktoré pri svojom vzniku merali v priemere až 100 mikrometrov, čo je aspoň 100-krát viac než nanodiamanty vytvárajúce sa pri kolízii planetárnych objektov. Tie sú zasa oveľa väčšie než diamanty, ktoré vznikajú kondenzáciou z uhlíkovej pary vnútri oblakov medziplanetárneho plynu a prachu. Vedci si myslia, že diamanty v meteoritoch Almahata Sitta vznikli hlboko vo veľkej protoplanéte skôr, ako sa rozbila a zmenila na kozmický šrapnel. Bublinky sulfidov bohatých na železo v týchto meteorických diamantoch poskytujú kľúčové stopy o veľkosti pôvodnej planéty. Pretože minerály sa mohli vytvoriť len pri asi 200-tisícnásobku tlaku zemskej atmosféry na hladine mora, diamanty sa vytvorili v blízkosti centra protoplanéty veľkej aspoň ako Merkúr, alebo sa vytvorili tesne pri jadre bohatom na kov telesa s minimálnou veľkosťou Marsu.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.