- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Pravopis názvu bývalého spoločného štátu Čechov a Slovákov

V súčasnosti sa v jazykovej praxi stretáme so skráteným názvom bývalého spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorý existoval v rokoch 1918 až 1939 a 1945 až 1992, v dvoch pravopisných podobách, v podobe so spojovníkom medzi jednotlivými časťami zloženého názvu a s písaním veľkého začiatočného písmena v druhej časti názvu, teda Česko-Slovensko, a v podobe bez spojovníka, t. j. Československo. Podobne je to aj s prídavným menom utvoreným od tohto názvu, ktoré sa vyskytuje takisto v dvoch podobách, a to česko-slovenský československý, napr. Česko-slovenská/Československá republika, česko-slovenská/československá vláda, česko-slovenská/československá koruna, česko-slovenské/československé vojsko, česko-slovenský/československý štát. V tejto súvislosti sme dostali otázku, ktoré z uvedených pravopisných podôb sú správne, či podoby so spojovníkom, alebo podoby bez spojovníka.

K odpovedi na položenú otázku možno pristupovať z dvoch hľadísk, čisto z pravopisného hľadiska a z politického hľadiska reflektujúceho oficiálny dobový stav pri písaní uvedených názvov. Podľa pravopisných zásad platných v minulosti, ale aj v súčasnosti zložené názvy, v ktorých jednotlivé časti sú vzájomne v rovnocennom vzťahu, t. j. v priraďovacom, zlučovacom vzťahu, píšu sa so spojovníkom (spojovník v nich zastupuje zlučovaciu spojku a), napr. Rakúsko-Uhorsko (štát skladajúci sa z dvoch častí, Rakúska a Uhorska), rakúsko-uhorský (rakúsko-uhorská monarchia), Šaštín-Stráže (pôvodne mesto a obec spojené do jedného celku), šaštínsko-strážsky (šaštínsko-strážsky jarmok).

Druhé hľadisko je politické. Ešte pred vznikom spoločného štátu Čechov a Slovákov, t. j. pred októbrom 1918, zložené prídavné meno sa v niektorých dobových dokumentoch písalo so spojovníkom, v iných bez spojovníka (najmä v dokumentoch písaných po česky). V takom závažnom dokumente, ako je Pittsburská dohoda z 30. mája 1918, ktorú podpísali predstavitelia slovenských a českých organizácií v Spojených štátoch amerických (okrem iných aj budúci prezident spoločného štátu T. G. Masaryk), vyskytujú sa názvy česko-slovenský štát Česko-Slovenská Národná Rada so spojovníkom. Po vzniku štátu sa však jednoslovný názov štátu a zložené prídavné meno v názve štátu, rozličných organizácií, meny a pod. v oficiálnych dokumentoch zásadne písali bez spojovníka, napr. Československo, Československá republika, Československé aerolínie, československá koruna a dokonca aj slovné spojenia československý národ, československý jazyk (pozri ústavu z r. 1920), ktorými sa pomenúvali neexistujúce entity (po roku 1945 sa tieto názvy už nepoužívali). Od novembra 1938 do marca 1939 sa oficiálne názvy písali so spojovníkom, teda Česko-Slovensko a Česko-Slovenská republika, ale po roku 1945 znova Československo a Československá republika bez spojovníka.

Súčasné základné jazykové príručky zvyčajne uvádzajú obidva spôsoby písania názvu spoločného štátu a s ním súvisiaceho prídavného mena, niekedy aj s príslušným vysvetlením. Závisí od autora textu, ktorý spôsob písania si zvolí (spôsob písania často odzrkadľuje aj postoj autora k pomenúvaným entitám). Pri presnom citovaní dokumentov však treba rešpektovať dobový stav písania.

PaedDr. Matej Považaj, CSc.