Pôsobí na nás 24 hodín denne – doma, v práci, na dovolenke, keď spíme, aj keď bdieme. O tom, ako zvuk vzniká, ako pôsobí na človeka a ako sa pred ním môžeme chrániť, sme sa rozprávali s prof. Ing. Stanislavom Žiaranom, CSc., zo Strojníckej fakulty STU v Bratislave.
Ako vzniká a ako sa šíri zvuk v prostredí, ktoré nás obklopuje?
Vo väčšine prípadov pri šírení kmitania mechanickou sústavou a konštrukciou sa toto kmitanie odovzdáva okolitému prostrediu, a tak vzniká akustické vlnenie – zvuk, napríklad kmitanie membrány reproduktora. Toto vibroakustické vlnenie je súčasťou fyzikálnych polí, ktoré nás obklopujú, pôsobia na náš organizmus, ovplyvňujú naše zdravie, správanie, aktivitu, výkonnosť a duševnú pohodu. Frekvenčné rozloženie akustického vlnenia, infrazvuku a ultrazvuku, ktoré zasahuje našu biosféru, má rozsah od desatín po desiatky tisíc hertzov.
Toto akustické vlnenie vplýva aj na náš organizmus…
Akustické vlnenie pôsobí na človeka do istej hladiny pozitívne. Napríklad hudba, detský smiech, šumenie mora, pradenie mačky. Takéto zvuky v zásade nenarúšajú vnútorné prostredie človeka, naopak, môžu zlepšiť jeho prispôsobenie sa na inú záťaž. Ak je však prekročená istá hladina intenzity – príliš hlasná hudba, zvuk motorovej píly, siréna, alarm, dopravný hluk a iné intenzívne zvuky, stáva sa tento podnet záťažou, ktorá vyvoláva stres. Dochádza k zmenám v centrálnej nervovej sústave človeka aj k zmenám na orgánoch. Zužujú sa cievy v koži a v obličkách, rozširujú sa cievy vo svaloch a v mozgu. Dochádza k zvýšeniu krvného tlaku a k zvýšeniu hladiny adrenalínu v krvi. Pri dlhšom alebo intenzívnejšom pôsobení nadmerného zvuku sa reakcie nášho organizmu zintenzívňujú. Celý proces smeruje k ustáleniu novej rovnováhy a to tým, že dôjde k návyku alebo sa zmenia fyziologické procesy v organizme.
Existujú pre nás príjemné tóny. Možno nimi aj liečiť?
Rytmická hudba na diskotéke môže podporovať vznik endorfínov. Tichá hudba zase pomáha pri zvýšení koncentrácie. Rytmické zvuky uľahčujú aj niektoré opakujúce sa fyzické činnosti. Zvuk sa dá využiť aj na terapeutické ciele či zníženie vlastnej hmotnosti bez toho, že by sme vynaložili zvýšenú námahu. Ultrazvuk sa v medicíne využíva na diagnostické účely a pri audioanalgézii ide o tlmenie bolesti odpútavaním pozornosti od zdroja bolesti, napríklad počúvaním stereo hudby.
Vyvoláva zvuk u človeka aj nejaké ďalšie reakcie?
Sluch je hlavný zmyslový orgán, aktívny 24 hodín, ktorý nám sprostredkúva informácie z okolitého prostredia. Ľudia ním získavajú informácie o blížiacom sa nebezpečenstve. Aj u moderného človeka je poplachová reakcia na cudzí neznámy zvuk sprevádzaná fyziologicko-biochemickým procesom typickej stresovej reakcie. Rovnakú reakciu vytvára aj zvuk, hoci známy, ale spojený so zážitkom alebo s predstavou nebezpečenstva.
Kedy hovoríme o hluku a ako určujeme jeho škodlivosť?
Hlukom nazývame nežiaduce zvuky. Obvykle ide o nepríjemnú zmes s neusporiadanou výškou a frekvenciou, ktorá je obťažujúca a rušivá. Hluk je zdraviu škodlivý, narúša aktivity a pohodu človeka. Jeho účinky závisia od viacerých akustických a ľudských faktorov. Hladinu hluku meriame v decibeloch. Ďalšie termíny, ktoré ho charakterizujú a podmieňujú jeho výsledné účinky, sú napríklad frekvencia vyjadrovaná v hertzoch, trvanie pôsobenia hluku a jeho druh, napríklad ustálený, premenný, prerušovaný, impulzný. Rozlišovať a sledovať tieto kategórie má význam, pretože vlastnosti a charakteristiky hluku majú vplyv na jeho biologické a psychické pôsobenie. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že vysoké frekvencie sú škodlivejšie než nízke, impulzný hluk je agresívnejší než ustálený. S dĺžkou pôsobenia stúpa aj ozva organizmu.
Za rozhovor ďakuje redakcia Quark
Foto Pixabay
Ilustrácie S. Žiaran