Vleziete si do postele, pohodlne sa uvelebíte, zatvárate oči, únava mizne, prichádza sladký spánok. A v tom vám zrazu šklbne nohou či rukou a je po spánku…
Krátka a náhla mimovôľová kontrakcia svalov tela pred zaspaním nie je výnimočný jav, podľa odborníkov ho aspoň raz v živote zažilo 70 % ľudí a 10 % ho zažíva každý deň.
V momente, keď sa naša myseľ nachádza na hranici bdelosti a spánku, zažívame stav vedomia, keď už nebdieme, ale ešte ani nespíme, no už môžeme mať snivé predstavy a nezvyčajné vnímanie zmyslov. Tento stav psychológovia označujú ako hypnagógia. A práve v tomto stave dochádza k mimovoľnému zášklbu svalov nazývaných myoklonus. Toto šklbnutie sa odborne označuje hypnagogický či hypnický zášklb. Keďže v angličtine je to hypnagogic (hypnic) jerk, pričom jerk znamená nielen šklbnutie, zášklb, ale aj hlupák, zľudovel aj názov hypnagogický hlupák. Hypnické šklbnutie je spojené s rýchlym tlkotom srdca, zrýchleným dýchaním, potením a niekedy so zvláštnym zmyslovým pocitom šoku alebo pocitom pádu do prázdna.
Vedci presne nevedia, prečo k tomuto javu dochádza. Ani jedna z teórií, ktoré sa ho pokúsili vysvetliť, nebola úplne prijatá. Podľa jednej hypotézy je hypnické šklbnutie forma reflexu, ktorý sa začína ako reakcia na normálne telesné udalosti v období pred prvými fázami spánku vrátane zníženia krvného tlaku a relaxácie svalového tkaniva. Ďalšia teória predpokladá, že mozog chybne vníma relaxáciu, ktorú pociťuje pri zaspávaní – myslí si, že telo padá, a tak mozog o tom informuje svaly, ktoré následne zareagujú, aby sa mohli zachytiť a zabrániť pádu. Značná časť vedcov sa prikláňa k názoru, že ide o zvyškový reflex primátov, ktorý si v sebe nesieme doteraz. Naši prapredkovia spávali v stromoch a nadmerné či prudké uvoľnenie mohlo znamenať, že spadnú dole, preto pri prudkej relaxácii kostrovej svaloviny dochádza k zášklbom a k precitnutiu. Iná, tiež relevantná teória hovorí, že v hypnagogickom stave v našom mozgu sa akoby aktivujú dve časti, ktoré do istej miery proti sebe bojujú – systém, ktorý kontroluje bdelosť a druhý, ktorý má na starosti spánok. Systém bdelosti sa môže na krátko oživiť, a tak prechádza krátkou nadmernou reakciou, ktorá spôsobí, že nám šklbne vo svaloch. Teórií o hypnagogickom zášklbe je ešte viac, no zdá sa, že všetky majú jedného spoločného menovateľa: Mozog potrebuje čas, aby pomaly vypol.
R, foto Pixabay