V marci a apríli sa začína nová sezóna rastu húb a v prírode sa objavujú prvé jarné druhy. Netrpezliví hubári oprášia hubárske košíky a vyrážajú na svoje osvedčené miesta. Poďme s nimi a spoznajme niektoré jarné huby.
Medzi naše prvé jarné druhy húb patria smrčky a smrčkovce. Po dlhom zimnom a pre mnohých hubárov aj hubovo pôstnom období sú to prvé huby, ktoré s obľubou vyhľadávajú a konzumujú. Niet divu. Smrčky a smrčkovce totiž patria medzi chutné druhy, ktoré sa dajú kulinársky pripraviť na mnoho spôsobov. Navyše rastú v hojných počtoch.
Starodávne huby
Už pri prvom pohľade na tieto zvláštne a vzhľadovo podivné huby máme dojem, že sa pozeráme na žijúcich prarodičov súčasných húb. Ich zvláštny tvar a najmä klobúk, ktorý svojou štruktúrou pripomína včelí plást, navodzujú predstavu niečoho starodávneho. Niektorí vedci sa dokonca domnievajú, že zo smrčkovitých húb sa kedysi pred miliónmi rokov vytvorila tvarovo pestrá a druhovo bohatá ríša húb.
Plodnice smrčkov a smrčkovcov sú veľmi zaujímavé. Keď ich pozdĺžne prekrojíme, zistíme, že sú duté a ich klobúk je celou plochou prirastený k nápadnému hlúbiku. Povrch klobúka je tiež neobvyklý: je nevšedne členitý a pozostáva z rebier a jamiek rôznych tvarov.
Smrčky a smrčkovce rastú od konca marca až do mája. Na svoj vývoj však potrebujú vhodné podmienky. Musia mať predovšetkým dostatok vlahy a teplotu v rozpätí 15 až 20 °C. Vtedy začínajú rásť. Nájdeme ich na rôznych biotopoch, najobľúbenejšími miestami sú slnečné okraje svetlých lesov alebo krovín, okraje lesných ciest, parkov, ovocných sadov alebo záhrad. Pomerne často sa vyskytujú aj na iných netradičných miestach, napríklad na spáleniskách, odvozných miestach drevnej hmoty a aj v nových výsadbách okrasných drevín, kde rastú na mulčovacej kôre. Mnohé druhy sú mykorízou naviazané na niektoré druhy drevín, preto sa najčastejšie vyskytujú pod jaseňmi, osikami, lipami, javormi či čerešňami, iné sa hojne vyskytujú aj v lužných lesoch.
Smrčky
V našej prírode sa vyskytuje asi deväť druhov smrčkov. Ich počet a druhové vymedzenie nie sú vo vedeckých mykologických kruhoch doteraz spoľahlivo preskúmané, pretože niektoré druhy smrčkov sa vyznačujú veľkou premenlivosťou plodníc a nápadnou podobnosťou mikroskopických znakov. Z pohľadu bežného hubára to však nie je podstatné. Ani aj pri zámene príbuzných druhov smrčkov nehrozí žiadne nebezpečenstvo, pretože všetky tieto druhy, ktoré rastú na našom území, patria medzi jedlé huby.
Vzhľadovo najcharakteristickejší je smrčok jedlý (Morchella esculenta) patriaci medzi naše najväčšie a najchutnejšie druhy. Najčastejšie rastie v apríli a máji. Nájdeme ho v teplých a svetlých listnatých lesoch, na okrajoch lesných lúk, ale aj v parkoch a záhradách a v teplých lužných lesoch. Medzi hubármi je tento druh obľúbený a vyhľadávaný. Má vynikajúcu chuť a pomerne veľké plodnice.
Ďalším známym a hojne rozšíreným druhom je smrčok obyčajný (Morchella vulgaris), rovnako chutný ako predchádzajúci druh. Rastie v listnatých lesoch či v krovinách na zarastených miestach. Hubári obľubujú aj smrčok kužeľovitý (Morchella conica) vyskytujúci sa predovšetkým v lužných nezaplavovaných lesoch na celom našom území. Na horských lúkach, v listnatých lesoch alebo v krovinách nájdeme ďalší zaujímavý druh – smrčok černastorebrový (Morchella angusticeps). Zaujme najmä kužeľovitým tvarom klobúka s nápadne černastými pozdĺžnymi rebrami. Na rozdiel od predchádzajúcich druhov sa vyskytuje len zriedkavo.
Medzi naše najväčšie druhy smrčkov patrí smrčok vysoký (Morchella elata). Vyskytuje sa na okrajoch listnatých alebo ihličnatých lesov, ale aj v záhradách a ovocných sadoch. Rastie od nížin až do podhorského stupňa a v niektorých oblastiach patrí medzi naše najhojnejšie smrčky. Typickým ruderálnym druhom rastúcim na stanovištiach výrazne ovplyvnených ľudskou činnosťou je smrčok pražský (Morchella pragensis). Môžeme ho nájsť v blízkosti ľudských obydlí, v okolí ciest, na staveniskách, rumoviskách, aj vo výsadbách okrasných drevín. Typický biotop umožňuje jeho správne určenie.
Z ďalších známych druhov spomeňme ešte smrčok hybridný (Mitrophora semilibera) rastúci najmä v lužných lesoch, smrčok hrubohlúbikový (Morchella crassipes), ktorý sa podobá na smrčok jedlý a niektorí odborníci ho pokladajú len za jeho odrodu, alebo vzácny smrčok stepný (Morchella steppicola) objavujúci sa len na niekoľkých teplých lokalitách.
Smrčkovce
Svojím vzhľadom sa smrčkovce podobajú na smrčky a mnohí hubári ich ani nerozlišujú. Zo smrčkovitých húb začínajú smrčkovce rásť ako prvé. Ak sú vhodné poveternostné podmienky, prvé plodnice sa objavujú už v priebehu marca, preto ich hubári s obľubou zbierajú. V našej prírode sa vyskytujú dva druhy.
Pomerne rozšírený je smrčkovec český (Verpa bohemica). Od príbuzných druhov smrčkov sa odlišuje menším vzrastom a najmä dlhým hlúbikom, na ktorom je prirastený menší, pozdĺžne rebrovitý a mozgovito zvlnený klobúk náprstkovitého tvaru. Patrí medzi hojne rozšírené huby. Nájdeme ho vo väčších skupinách na okrajoch teplých listnatých lesov, v okolí lesných ciest alebo v krovinách, kde rastie v okolí čerešne vtáčej (Prunus avium). Na lokalitách výskytu sa tieto huby objavujú každoročne po mnoho rokov. Smrčkovec český je medzi hubármi obľúbený a často zbieraný. Má lahodnú chuť a dá sa pripravovať na mnoho spôsobov, nie je však vhodný pre každého. U niektorých zvlášť citlivých ľudí môže jeho konzumácia vyvolať žalúdočnú nevoľnosť.
Podobným, ale oveľa vzácnejším druhom je smrčkovec náprstkovitý (Verpa conica). Na rozdiel od predchádzajúceho druhu má oveľa menšie plodnice a hladký, prípadne len jemne vráskavý klobúk (var. cerebriformis). Nájdeme ho vzácne na okrajoch lesov, krovísk alebo popri lesných cestách. Hoci ide o jedlý druh, je potrebné ho pre jeho vzácny výskyt chrániť.
Text a foto Ing. Ľubor Čačko