Presné datovanie nástenných malieb v španielskych jaskyniach posunulo ich zrod pred príchod anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens, čiže sapientov, do Európy.
Človek neandertálsky (Homo neanderthalensis) je ako druh starý približne pol milióna rokov. Očividne sa vyvinul v západnej Eurázii z dcérskych druhov človeka vzpriameného (Homo erectus), ako boli človek heidelberský (Homo heidelbergensis) a človek predchodca (Homo antecessor). Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa stal prvým druhom praľudí, ktorí vstúpili do povedomia širšej verejnosti. Stelesnili v ňom hrubého a brutálneho tvora. Lenže známych druhov z ľudského rodu Homo pribúdalo, a to isté platilo aj o predľuďoch, najmä australopitekoch. (Ako najpravdepodobnejšie sa javí, že počiatočné formy rodu Homo sa vyvinuli z určitého druhu australopiteka pred 3 až 2,5 milióna rokmi.) Kvôli viacerým znakom sa neandertálci čoraz väčšmi začali javiť ako náš sesterský druh. Napokon sapienti sa po migrácii z Afriky v západnej Ázii a v Európe miešali s neandertálcami. Doteraz o tom svedčí niekoľko percent neandertálskej DNA v našom vlastnom genetickom základe.
Krok bližšie k nám
Migrácia sapientov z čierneho kontinentu na Blízky východ sa začala už pred takmer 200-tisíc rokmi (Quark, 2/018). Na území Európy sú však spoľahlivo doložení až po dobe pred 50-tisíc rokmi. Ich stopy sa sčasti prekrývajú so stopami neandertálcov, pôvodných Európanov. Obidva druhy takmer určite spolunažívali tisícročia a miešali sa. Neandertálci však opustili scénu, no sapienti na nej zostali, až napokon osídlili celý svet. Objavili sa aj názory o genocíde neandertálcov sapientmi. Skutočnosť však bola asi prozaickejšia. Populačná hustota neandertálcov bola oveľa nižšia ako sapientov, nikdy ich nebolo veľa, a tak sa mohli asimilovať. Neandertálci používali jednoduchšie kamenné a iné nástroje, zatiaľ známu výnimku tvorí jeden typ zložitých nástrojov, tzv. châtelperronianská industria, ale mohli ho prevziať od sapientov. Diskutuje sa o ich rečových schopnostiach a či zvládali symbolické myslenie a vyjadrovanie. Tak či onak, vžilo sa presvedčenie o tom, že ich intelektuálne vlastnosti a z nich odvodený spôsob obživy, sociálny život, používané technológie a celkove kultúra boli menej vyvinuté ako pri sapientoch. Ak však teraz nové výskumy zo Španielska ukazujú, že neandertálci vytvárali jaskynné maľby, navyše celosvetovo najstaršie známe, približuje ich to o ďalší významný krok k nášmu profilu.
Datovanie malieb
Datovanie nástenných malieb z troch jaskýň v Španielsku, využívajúce presnú a spoľahlivú uránovú-tóriovú metódu, totiž kladie tieto umelecké výtvory do doby pred viac ako 64-tisíc rokmi. To je približne 15- až 20-tisíc rokov pred odborným konsenzom o časovaní príchodu sapientov do Európy. Maľby vytvorené použitím červenej (okrom) a čiernej farby zobrazujú zvieratá, ich skupiny či čriedy, bodky a iné geometrické znaky, dookola omaľované dlane a ich odtlačky. Dopĺňajú ich rytiny. Nevyhnutný záver je, že ich tvorcovia jednoznačne mysleli symbolicky. A to veľmi podobným spôsobom ako my sami. Predmetný výskum uskutočnil štrnásťčlenný medzinárodný tím. Spoločne ho viedli Dirk Hoffmann z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v nemeckom Lipsku a Chris Standish s Alistairom Pikeom Southamptonskej univerzity vo Veľkej Británii. Výsledky uverejnili v prestížnom vedeckom časopise Science. Týkali sa skalných malieb v jaskyni La Pasiega na severovýchode, v jaskyni Maltravieso na západe a napokon v jaskyni Ardales na juhozápade Španielska. Vedci datovali vyše 60 vzoriek z uhličitanových minerálov, ktoré sa usadili na povrchu malieb. Namerané hodnoty tak odrážajú minimálny vek malieb.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Podľa Science, Science Advances a z komuniké Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu a Southamptonskej univerzity spracoval
Zdeněk Urban