Rok objavenia Ameriky je medzníkom v delení nepôvodných druhov. Z Ameriky k nám prišli nielen mnohé hospodárske plodiny, ale aj druhy, ktoré sa podľa viacerých odborníkov považujú za najvýznamnejší faktor ohrozujúci biodiverzitu.
Píše sa rok 1492. Je noc, 71. deň plavby výpravy Krištofa Kolumba, ktorá sa začala 3. augusta 1492. Jej cieľom bolo objaviť novú obchodnú cestu do Indie. Zrazu námorník z pozorovateľského hniezda zakričí: Tierra, tierra! – Zem, zem! Bol to ostrov Guanahani v súostroví Bahamy. Na jeho breh moreplavci vkročili 12. októbra 1492. Omyly v navigácii však spôsobili, že Kolumbus si myslel, že sa nachádza v Indii – no v skutočnosti objavil Ameriku. Jeho omyly odštartovali jednu z najvýznamnejších etáp v histórii ľudstva – kolonizovanie amerického svetadielu Európanmi.
Prepojenie sveta
Rok objavenia Ameriky je aj medzníkom v delení nepôvodných druhov. Z Ameriky k nám boli okrem hospodárskych plodín, ktoré patrili a aj v súčasnosti patria medzi najvýznamnejšie: kukurica, paradajka, paprika, zemiaky, fazuľa alebo kakao či vanilka, privezené aj mnohé iné. Druhy, ktoré boli na naše územie zavlečené (introdukované) pred rokom 1492 nazývame archeofyty, tie po roku 1492 označujeme ako neofyty. Prepojenie sveta malo nesmierny vplyv na vývoj všetkých civilizácií, na čom sa podieľali aj poľnohospodárske plodiny. Napríklad zemiak, odborne ľuľok zemiakový, predstavoval pre Inkov dar z nebies. Keď v polovici 16. storočia dobyli ríšu Inkov Španieli, poslali do Európy spolu s ukoristeným zlatom a striebrom tiež exotické rastliny, medzi nimi aj hľuzy zemiakov. Tie sa čoskoro stali hlavnou potravinou pre námorníkov, vďaka čomu nevedomky predchádzali skorbutu. Medzi Európanmi sa zemiaky dlho netešili dobrej povesti – považovali ich za pohanskú, nekresťanskú plodinu. Hľuzy, čo sú vlastne skrátené modifikované vegetačné vrcholy poplazu slúžiace na vegetatívne rozmnožovanie a sú zásobárňou živín a energie, ktorú rastlina využije pre rast v nasledujúcom vegetačnom období, sa považovali za akési znetvorené nepodarky. Taktiež sa šírili fámy, že konzumácia zemiakov spôsobuje rôzne ochorenia, napríklad malomocenstvo a lepru. No boli to práve zemiaky, vďaka ktorým sa podarilo prekonať hladomory a ich pestovanie zachránilo život mnohým ľuďom. V súčasnej spoločnosti sa, naopak, nájde nemálo jedincov, ktorých život by bez hranolčekov alebo lupienkov výrazne strácal na kvalite.
Invázni návštevníci
Globalizácia však rozhodne nemá iba pozitíva, najmä nie z hľadiska introdukcie rastlín a organizmov. Viaceré organizmy zavlečené mimo hranice svojho pôvodného areálu, ktoré sa začali správať invazívne a ich šírenie v krajine sa stalo nekontrolovateľným, sú podľa mnohých odborníkov považované za najvýznamnejší faktor ohrozujúci biodiverzitu hneď po deštrukcii prirodzených biotopov. Je to spôsobené tým, že invázne rastliny sú často konkurenčne veľmi silné. Môžu napríklad tvoriť veľké množstvo semien s dobrou klíčivosťou, ktoré sa ľahko šíria do okolia, alebo majú veľmi silný vegetatívny rast a vytvárajú intenzívnu koreňovú sústavu. Oba atribúty spĺňa napríklad zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea). Je to druh, ktorý tvorí veľké množstvo anemochórnych nažiek, čiže semien šíriacich sa vetrom. Zlatobyľ je u nás už hojne rozšírená, často vytvára lemy pozdĺž vodných tokov, komunikácií a všeobecne obsadzuje miesta s narušenou vegetáciou. Takéto miesta, kde chýba prirodzený lesný plášť alebo je zápoj porastu inak narušený, intenzívne obsadzuje aj pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima), drevina s pôvodným rozšírením v Ázii. Jeho výhodami sú rýchly rast, nenáročnosť na podmienky prostredia a tvorba veľkého množstva koreňových výmladkov. Okrem toho vylučuje do pôdy alelopatické látky, ktorými obmedzuje rast svojich konkurentov. Listy aj kôra pajaseňa obsahujú chemické zlúčeniny saponíny, čím sa stáva nechutným na konzumáciu bylinožravcami.
Adam Janto
Fakulta ekológie a environmentalistiky
Technická univerzita vo Zvolene
Foto Pixabay