- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Rekordné otáčky nanodrobca

Na prístrojovom paneli moderných osobných áut je obvykle okrem rýchlomera aj otáčkomer, ktorý indikuje otáčky kľukového hriadeľa motora.

Počas jazdy sa ručička otáčkomera pohybuje od približne 3 000 ot/min do asi 6 000 ot/min, pri športových a pretekárskych autách je to aj vyše 10 000 ot/min. Keď je motor auta prepĺňaný turbodúchadlom, jeho rotor sa môže točiť rýchlosťou až 290 000 ot/min. Ešte vyššie otáčky môžu dosahovať vŕtačky, ktorými zubný lekár odstraňuje zubný kaz. Vrtáčik poháňaný malou vzduchovou turbínkou, vydávajúcou onen nepríjemný kvílivý zvuk, sa otáča rýchlosťou až 400 000 ot/min. Možno spomenúť, že zatiaľ najrýchlejšie sa točiacim prírodným objektom je pulzar – dosahuje až 43 000 ot/min.
Aký je však svetový rekord v rýchlosti rotácie ľudským umom a ľudskými rukami vytvoreného objektu? Odpoveď na túto otázku najlepšie vedia vedci z americkej Purdueovej univerzity v americkom meste West Lafayette v Indiane. Tí si zaknihovali svetový rekord už v júli 2018, keď nimi vytvorený objekt roztočili na 60 miliárd otáčok za minútu. Koncom januára však vedecký tím svoj vlastný rekord päťnásobne prekonal, keď ním vytvorený objekt dosiahol až 300 miliárd otáčok za minútu.
O aký objekt ide? Nejde o nič veľké, voľným okom, ba ani pod optickým mikroskopom to neuvidíme. Ide totiž o nanočasticu, teda časticu, ktorej rozmery sú rádovo nanometre. Nanočastica je pripravená z kremeňa (oxid kremičitý) a má tvar malej tzv. jednoručnej činky. Experiment, pri ktorom sa dosiahla rekordná rýchlosť otáčania, prebiehal tak, že častica bola umiestnená do vákuovej komory a boli na ňu zamerané lúče dvoch laserov. Jeden lúč udržiaval časticu na jednom mieste, druhý ju roztáčal, a to pôsobením sily, ktorá sa nazýva radiačný tlak. Tento tlak je síce veľmi malý – napríklad my ho nepociťujeme, keď na nás svieti Slnko –, ale na roztočenie nanočastice vo vákuu postačuje.
Mimochodom, s koncepciou radiačného tlaku prišiel už v roku 1619 Johannes Kepler, ktorý vyslovil domnienku, podľa ktorej práve tento tlak spôsobuje, že chvost komét vždy smeruje od Slnka.

RM, foto PU/Vincent Walter

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 3/2020. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.