Kórejským vedcom sa podarilo udržať plazmu s teplotou vyše sto miliónov stupňov Celzia až 30 sekúnd.
Jedným z hlavných problémov, ktoré ľudstvo musí riešiť, je prechod z doterajších neekologických a vyčerpateľných zdrojov paliva na nové obnoviteľné a emisie neprodukujúce zdroje. Podstatnou úlohou je nájsť také zdroje, ktorých potenciálny výkon by pokrýval čo najvyšší podiel naďalej rastúcej globálnej spotreby elektrickej energie.
Všetky v súčasnosti fungujúce jadrové elektrárne pracujú na princípe rozpadu rádioaktívnych jadier uránového paliva, pričom sa uvoľňuje teplo, ktorým sa ohrieva voda, a vznikajúcou parou sa poháňajú turbogenerátory produkujúce elektrickú energiu. Doposiaľ sa však nenašiel konsenzus, kde a ako bezpečne (na stovky rokov) skladovať vyhorené jadrové palivo.
Vedci sa preto usilujú nájsť iný spôsob získavania čistej energie, a to imitovaním procesov prebiehajúcich už milióny rokov vnútri našej hviezdy. Ide o tzv. fúziu čiže zlučovanie ľahších vodíkových jadier na jadrá hélia – keďže jadro hélia má menšiu hmotnosť než dve jadrá vodíka, rozdiel v hmotnostiach sa vyžiari vo forme tepelnej energie. To, čo vyzerá jednoducho, je veľmi ťažko realizovateľné tak, aby išlo o riadený proces, ktorý by sa dal využiť na generovanie tepla a následne na výrobu elektrickej energie. Na to je však potrebné udržiavať vnútri fúzneho reaktora veľmi vysokú teplotu.
V súčasnosti existuje vo svete niekoľko experimentálnych termojadrových reaktorov, v ktorých sa darí udržať horúcu plazmu len veľmi krátko. Patrí k nim aj juhokórejský reaktor KSTAR (Korea Superconducting Tokamak Advanced Research). Dokončili ho v roku 2007 a prvú plazmu vygeneroval v roku 2008. V roku 2016 si reaktor pripísal svetový rekord, keď udržal plazmu s teplotou 50 miliónov stupňov Celzia po dobu 70 sekúnd. Túto hodnotu vzápätí prekonal čínsky tokamak EAST. V roku 2018 sa však kórejským vedcom podarilo vyrobiť plazmu s teplotou vyše sto miliónov stupňov, aj keď iba na 1,5 sekundy. Nedávno prišla z Kórey správa, že tímu sa podarilo udržať plazmu s teplotou sto miliónov stupňov Celzia na 30 sekúnd, pričom do roku 2026 by sa doba udržania plazmy mala ešte predĺžiť. Do výstavby prvej elektrárne na báze jadrovej fúzie je však ešte veľmi-veľmi ďaleko.
RM