Molekulárne stavebné jednotky by mohli byť schopné usporiadať sa do nanoprístrojov.
Porfyríny sú významné prírodné farbivá, napríklad chlorofyl, žlčové farbivá či krvný hemín, ktoré dokážu tvoriť komplexy s iónmi kovov. Ich základ tvoria tzv. porfíny.
Vedci z Mníchovskej technickej univerzity skúmajú vzájomné pôsobenie medzi molekulou 2H-porfínu a medenými i striebornými povrchmi. Ich výskum by mohol viesť k vývoju molekulárnych stavebných jednotiek, ktoré adsorbujú povrch medi alebo striebra a ktoré sa samy usporiadajú do formy nanoprístrojov.
Elektronické súčiastky sa neustále zmenšujú a doterajšie výrobné metódy sa nezadržateľne blížia k svojmu fyzickému limitu, za ktorým sa vyrábané komponenty už nedajú zmenšiť. Tento limit však nie je obmedzením pre pokrok. Vedci prišli s novým riešením – so samousporiadateľnými molekulárnymi stavebnými jednotkami.
Úspešné samousporiadanie je tancom so sofistikovanou choreografiou, pri ktorej treba zohľadniť príťažlivé aj odpudivé sily vnútri molekuly, medzi rovnakými molekulami, ale tiež medzi rozdielnymi molekulami. Vedci sa pokúsili charakterizovať prínos všetkých vzájomne pôsobiacich zložiek pre tento proces medzi molekulami navzájom a tiež síl medzi molekulami a povrchom.
Katharina Dillerová, výskumníčka z Mníchovskej technickej univerzity, si myslí, že v ideálnom prípade by mohol mať najmenší možný prístroj veľkosť jedného atómu alebo molekuly. Príkladom takéhoto prístroja je tzv. spínač jediného porfyrínu, zaberajúci plochu len jedného štvorcového nanometra.
JK, zdroj AlphaGalileo
Ilustračné foto Fotky&Foto