Rys je mačkovitá šelma, sebavedomý živočích, klasický lovec, ktorý na dennom ležovisku striehne na korisť.
Rys ostrovid (Lynx lynx) leží pokojne a rozvážne na vyvýšenom mieste, napríklad na skale, na strome či na svahu. Zvyčajne je to priamo nad prechodom srnčej zveri, ktorá je jeho prvoradou korisťou.
Ležérny lovec
Rys má pri striehnutí na korisť telo z veľkej časti ukryté, ale hlava, resp. oči musia mať voľný priestor pre dobrý výhľad. Správa sa tak, akoby v prírode nemal žiadneho nepriateľa, dokonca ani človeka. Na denné ležovisko sa približuje ležérne pomaly, z nočnej posiedky sa presúva na výslnné miesto. Po príchode naň chvíľu stojí, prehliada si blízky priestor okolo seba, dvíha hlavu dohora na spievajúce vtáky, potom skúma ležovisko aj čuchom, skláňa hlavu až na zem, oňucháva vetvičky a pomaly sa ukladá do polohy ležmo. Tesne pred líhaním ešte robí krátke úkony, pri ktorých naťahuje predné nohy dopredu, preťahuje telo a otvára ústa. Keď sa konečne usadí, chvíľku ticho poleží obzerajúc si svoje telo, chrbát, nohy a odrazu sa ospanlivo zadíva do voľného priestoru, vyrovná hlavu súbežne s telom a otvorí papuľu dokorán. Rys spočiatku zíva viackrát za sebou, medzitým si olizuje srsť na bruchu. Trochu sa pritom nadvihuje, kľačmo sa obracia a začína s očistou a masírovaním labiek aj chodidla. Po čase vstáva, vypína sa na nohách, naťahuje telo ako tetiva a viackrát po sebe zíva.
Dokonalé zmysly
Ak rysa nič nevyruší, leží celý deň na jednom mieste. Pritom mení polohy ležmo a časť dňa aj stojí, vtedy sa znovu naťahuje a otvára papuľu. Keď si opäť ľahne a usalaší sa na dlhšie, hlavu dáva do toho istého priestoru. Oči má pootvorené alebo celkom zatvorené. Zdá sa však, že rys aj pri zatvorených očiach vidí pohyb pred ním, za tichým letom ďatľa urobil pohyb hlavou so zatvorenými očami. Rys má vynikajúci zrak, ale pri driemaní a zatvorených očiach sa plne spolieha na vycibrený sluch. Hneď ako počuje tichý zvuk spúšte na fotoaparáte, pootvára oči a zvedavo pozerá. Za určitých okolností však nereaguje ani na zvuk motorovej píly, ani na motor dopravných prostriedkov. Za dokonalý sluch vďačí rys aj štetinkám na ušniciach, ktoré slúžia ako antény, a pomáhajú mu presnejšie lokalizovať korisť. Sluch využíva najmä na lov v noci, ale aj cez deň – štetinky na ušiach sa mu pri plazivom pohybe a sliedení podchvíľou pohybujú, akoby pozorovali, čo sa deje za ním, kým oči pozerajú, čo sa odohráva vpredu. Pretože rys má mimické tvárové svaly, môže signalizovať rôzne nálady zmrštením a rozjasnením tváre, roztvorením papule. Len oči vždy zostávajú v polohe nehybných smaragdových gúľ.
Text a foto Ivan Kňaze