Olympijskí skokani do vody skáču do bazéna s rýchlym obratom pod vodou, ktorý minimalizuje špliechanie. Nie však z tých dôvodov, ako si mnohí atléti myslia, tvrdia fyzici z oddelenia dynamiky tekutín Americkej fyzikálnej spoločnosti.
Skokani to opisujú tak, že chcú strhnúť špliechanie so sebou, objasňuje Elizabeth Gregoriová z Univerzity Georgea Washingtona vo Washingtone. Cieľom je vstup do vody takmer bez špliechania. E. Gregoriová tento pohyb zopakovala pomocou sklopných modelov, ktoré sa ohýbajú v strede, podobne ako sa skokan ohýba v bokoch. Modely ponorila do vody, aby simulovala športovcov v akcii.
Uhly vyrezané do modelu vytvorili tvar hlavy a rúk. Model sa v strede ohýbal rovnako, ako uhol rúk a hlavy po skoku do vody pomáha športovcovi ohnúť sa v bokoch, aby vykonal ponorený obrat. Model za sebou ťahal vzduch, čím sa pod vodou vytvorila vzduchom naplnená dutina, ako keď sa skokan otočí pod vodou po ponore.
Podľa výskumníčky tento efekt znižuje prúdy, ktoré by sa objavili po vstupe do vody, čo vedie k vyššiemu skóre pri vstupe do vody. Vzduchom naplnená dutina namiesto toho, aby vtiahla špliechanie, zabraňuje tomu, aby sa špliechanie vôbec vytvorilo.
Výskum sa netýka len techniky skokanov. E. Gregoriová skúma, či táto technika znižuje sily, ktoré skokani pociťujú pri náraze. Ak áno, štúdie by mohli pomôcť pri pristávaní do vody pri návratoch vesmírnych misií. Možnosťou sú aj nenápadné drony, ktoré vkĺznu do vody bez toho, aby za sebou zanechávali pozornosť pútajúce špliechanie.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP