- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Slepúchovec z Levanty

Nový poddruh slepúchovca Pseudopus apodus levantinus,
foto David David, Univerzita Tel Aviv, Tel Aviv-Yafo, Izrael

Slepúchovce si ľudia mýlia s hadmi a nezmyselne ich zabíjajú. Tieto plazy však majú viaceré znaky, ktoré ich od hadov jasne odlišujú.
Medzinárodná skupina vedcov na čele so zoológom Danielom Jablonskim z Univerzity Komenského v Bratislave publikovala začiatkom apríla štúdiu o slepúchovcoch v časopise Vertebrate Zoology.
Už v roku 2018 pri práci na genetike dvoch poddruhov slepúchovca žltého vedci nečakane objavili neznámu evolučnú líniu, ktorá nezapadala do taxonómie jediného žijúceho predstaviteľa starodávneho rodu slepúchovcov. Dovtedy boli známe len dva poddruhy slepúchovca – Pseudopus apodus apodus, vyskytujúci sa od Krymu po strednú Áziu, a Pseudopus apodusthracius s výskytom na Balkáne a západnom Turecku. V oblasti Levanty (Blízkeho východu) sa však slepúchovce dlhodobo vyvíjali v izolácii, čo viedlo k evolúcii morfologických a genetických špecifík. Podľa zavedenej taxonómie teda predstavovali neznámy poddruh.
V súčasnej štúdii sa vedci Univerzity Komenského spoločne s kolegami z Európy a Ázie zamerali práve na populácie slepúchovcov v Levante. Na materiáli prevažne z územia Izraela skúmali morfológiu, genetiku a biogeografiu tejto neznámej evolučnej línie. Porovnávali niekoľko stoviek jedincov, ktoré pochádzali z takmer celého areálu, kde sa slepúchovce vyskytujú. Zistené výsledky im dovolili pomenovať túto líniu slepúchovca ako Pseudopus apodus levantinus. Ukázali sme, že objavená línia sa od dvoch ďalších jasne odlišuje, a preto sme ju taxonomicky klasifikovali. História novej línie pravdepodobne siaha do obdobia pliocénu, má teda niekoľko miliónov rokov, vysvetľuje Daniel Jablonski z Prírodovedeckej fakulty UK. Podľa súčasných poznatkov sa slepúchovec z Levanty so svojimi dvomi bratrancami pravdepodobne nestretol. Jeho územie je izolované a je menšie ako územie Slovenska. S dĺžkou až 140 cm je nový slepúchovec najdlhším beznohým jašterom na svete.

Zo stránky Univerzity Komenského v Bratislave spracovala R

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 6/2021. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.