Na pôde Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach bola vytvorená výskumná skupina evolučnej biodiverzity a laboratórium synchrotrónovej paleobiológie, tzv. PaleoBioImaging LAB. Kto stojí za ich vznikom a čo všetko už dosiahli?
Khinganornis hulunbuirensis pripomínajúci stavbou kostry súčasné vtáky
Po návrate zo zahraničia v roku 2016 som začal vytvárať podmienky na rozvoj integratívnej organizmálnej biológie na Slovensku. Jej základ tvoria tri moderné výskumné platformy: evolučná a vývojová biológia, synchrotrónová paleontológia a interdisciplinárny expedičný výskum.
Výskumná skupina evolučnej biodiverzity
Na pôde Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ) sa mi po piatich rokoch podarilo vytvoriť výskumnú skupinu evolučnej biodiverzity a laboratórium synchrotrónovej paleobiológie. V súčasnosti mám v tíme štyroch zahraničných interných doktorandov (USA, Francúzsko, Peru a Irán). Špecializujeme sa na evolučnú fyziológiu a využitie fosílnych tkanív na rekonštrukciu evolučných inovácií, vývojových zmien, podnebia, migrácie a hromadného vymierania.
Globálny charakter tohto výskumného zámeru vyžaduje okrem pestrej palety laboratórnych analýz a nových bioštatistických postupov aj prácu, pri ktorej si musíte zašpiniť ruky a neraz siahnuť na dno fyzických síl. Explorácia je nenahraditeľným zdrojom nových organizmov a informácií o vývoji prírodného prostredia, podnebia a života na našej planéte. Ide o pomerne veľkú ambíciu, ak zvážime veľkosť našej krajiny, finančné možnosti našich grantových agentúr aj ľudskú závisť, ktorá sa významnou mierou podieľa na žalostnom stave slovenskej vedy a vysokého školstva. Prekážky sú však na to, aby sa prekonávali. Dá sa to s tímom rovnakých nadšencov, ktorí popri svojej odbornej kvalite dokážu hľadieť za horizont jedného ľudského života. Len lepšie podmienky a väčšie možnosti, ktoré dokážeme vytvoriť pre našich nasledovníkov, položia základ pre úspech slovenskej vedy v budúcnosti.
Zacielené na Áziu
Vďaka vytrvalosti a osobným zahraničným kontaktom sa mi podarilo odštartovať program paleontologických expedícií zacielených na ázijský kontinent. Slovensko sa tak prepracovalo za posledné štyri roky medzi krajiny, ktoré odhaľujú v odľahlých kútoch našej planéty svedectvá o evolúcii života na Zemi.
V roku 2017 som viedol expedíciu do Iránu (pozri článok v Quarku 7/2017) a v roku 2018 do Číny. Tesne pred pandémiou, na jeseň roku 2019, sa podarilo expedíciu v Číne zopakovať. Ďalšia expedícia v Iráne čaká na vhodnejšiu situáciu. No a v tomto roku som napriek rôznym bezpečnostným obmedzeniam oživil exploračný program expedíciou do Uzbekistanu.
Obe spomínané expedície do Číny znamenali prvé úspechy košickej paleobiológie, boli zamerané na hľadanie pozostatkov života z obdobia druhohôr, konkrétne ich poslednej periódy, ktorú nazývame krieda (pred 144 až 66 miliónmi rokov). Zatiaľ čo prvá expedícia skúmala vrstvy spodnej kriedy, druhá expedícia sa zamerala na vrchnokriedové vrstvy. Z historického hľadiska slovenskej paleontológie ide o prvé zahraničné expedície zamerané na skupinu dinosaurov a ich potomkov.
V mekke operených predkov
Prvá expedícia zamierila do severovýchodnej Číny, do provincie Liaoning a hraničnej oblasti medzi provinciami Heilongjiang (južne od Amuru) a Nei Mongol (Vnútorné Mongolsko). Liaoning je v súčasnosti už medzinárodným vedeckým pojmom. Pod kukuričnými poľami tu objavili nevyčerpateľný zdroj fosílií. Najväčší obdiv si získali nálezy dinosaurov lemovaných skameneným perím. Desiatky tisíc často kompletných fosílií tzv. džeholskej bioty poskytujú informácie o záhadných etapách vývoja rastlín a živočíchov (pozri článok v Quarku 4/2019).
Až donedávna bola raná evolúcia vtákov veľkou neznámou. Táto medzera sa postupne zaplnila desiatkami nálezov, ktoré sa viac podobali svojim predkom, dinosaurom, než súčasným vtákom. Zaznamenali sme objav troch nových vtáčích dinosaurov, ktoré reprezentujú tri najstaršie skupiny týchto lietajúcich tvorov. Dva z nich vám predstavujeme v tomto článku, tretí opíšeme v budúcnosti.
Martin Kundrát
vedúci výskumnej skupiny evolučnej biodiverzity
a laboratória PaleoBioImaging LAB
UPJŠ v Košiciach
Foto archív autora
Výskum je spolufinancovaný grantmi APVV-018-251 a VEGA-1/0853/17